Rada Európy (RE) je najstaršou medzinárodnou politickou organizáciou pôsobiacou na starom kontinente, ktorá vznikla 5. mája 1949 na základe Londýnskej zmluvy. Jej cieľom je presadzovanie ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu v Európe. V súčasnosti združuje 46 členských štátov.
Zrod myšlienky a založenie organizácie
Myšlienka organizácie, ktorá by združovala európske národy do "federálnej únie" s cieľom riešiť spoločné problémy, bola vyslovená francúzskym ministrom zahraničných vecí Aristidom Briandom už v roku 1929. Premiér Spojeného kráľovstva počas vojny, Winston Churchill, prvýkrát verejne navrhol vytvorenie "Rady Európy" v rozhlasovom vysielaní BBC 21. marca 1943. Podľa jeho slov sa snažil "nazrieť cez hmly budúcnosti na koniec vojny" a premýšľať o tom, ako obnoviť a udržať mier na rozbitom kontinente. K tejto myšlienke sa vrátil počas známeho prejavu na univerzite v Zürichu 19. septembra 1946, kde hovoril o potrebe "Spojených štátov európskych".
Popri Briandovi a Churchillovi sa na celom kontinente usilovalo mnoho ďalších štátnikov a politikov, mnohí z nich členovia Európskeho hnutia, o vytvorenie rady. Niektorí ju považovali za záruku, že hrôzy vojny - alebo porušovanie ľudských práv nacistickým režimom - sa už nikdy nebudú môcť opakovať na kontinente. Iní ju vnímali ako "klub demokracií", vytvorený na základe súboru spoločných hodnôt, ktorý by mohol byť oporou proti totalitným štátom patriacim do východného bloku. Existovali dva konkurenčné názory: jedni uprednostňovali klasickú medzinárodnú organizáciu so zástupcami vlád, zatiaľ čo druhí dávali prednosť politickému fóru s poslancami. Oba prístupy sa nakoniec spojili vytvorením Výboru ministrov (v ktorom boli zastúpené vlády) a Poradného zhromaždenia (v ktorom boli zastúpené parlamenty), dvoch hlavných orgánov uvedených v štatúte Rady Európy.
Rada Európy bola ako subjekt medzinárodného práva verejného založená v Londýne 5. mája 1949 podpísaním multilaterálnej medzinárodnej zmluvy nazvanej Štatút Rady Európy. Zakladajúci štatút organizácie stanovil tri základné hodnoty, ktorými sa mala riadiť jej činnosť: demokraciu, ľudské práva a právny štát. V ten deň ju v Londýne podpísalo desať štátov: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Následne 3. augusta 1949 vznikla dosiahnutím siedmej potrebnej ratifikácie. Dňa 10. augusta 1949 sa v Štrasburgu zišlo 100 členov poradného zhromaždenia rady, poslancov z dvanástich členských štátov, na jej prvom plenárnom zasadnutí.
Hodnoty a základné ciele
Rada Európy je regionálnou medzinárodnou organizáciou, ktorej cieľom je v zmysle čl. 1 písm. a) a b) Štatútu Rady Európy dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi za účelom ochrany a napĺňania ideálov a zásad, ktoré sú ich spoločným dedičstvom. Zároveň sa usiluje o uľahčenie ich hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Činnosť Rady Európy je dnes najmä z pohľadu verejnosti spojená práve so zabezpečovaním a monitoringom dodržiavania vysokého štandardu ľudských práv a základných slobôd, ktorá je spojená s jej normotvornou činnosťou, teda vypracúvaním dohovorov a zmlúv.
Hlavné orgány a štruktúra Rady Európy
Medzi hlavné orgány Rady Európy patria:
- Výbor ministrov: Rozhodovací orgán, ktorý tvoria ministri zahraničných vecí členských štátov. Členské krajiny sa striedajú v predsedníctve Výboru ministrov každých šesť mesiacov.
- Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZRE): Tvoria ho členovia národných parlamentov všetkých členských štátov, pričom národné parlamentné delegácie musia odrážať politické spektrum svojho národného parlamentu. Zhromaždenie prijíma rezolúcie a odporúčania pre vlády a vedie dialóg s Výborom ministrov.
- Kongres miestnych a regionálnych samospráv (Kongres Rady Európy): Bol založený v roku 1994 a pozostáva z politických zástupcov miestnych a regionálnych orgánov všetkých členských štátov.
- Sekretariát: Na jeho čele stojí generálny tajomník Rady Európy, ktorého volí PZRE na obdobie piatich rokov. Od 18. septembra 2019 túto funkciu zastáva Marija Pejčinovićová Burićová, bývalá podpredsedníčka vlády Chorvátska.
- Európsky súd pre ľudské práva: Zriadený na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950, skladá sa zo sudcu z každého členského štátu, ktorého volí PZRE na jedno funkčné obdobie deviatich rokov bez možnosti obnovenia. Súd sídli v Štrasburgu.
- Komisár pre ľudské práva: Táto inštitúcia bola vytvorená v roku 1999 a jej úlohou je podporovať povedomie o ľudských právach a ich dodržiavanie v členských štátoch. Komisára volí PZRE na neobnoviteľné šesťročné funkčné obdobie.
Medzi ďalšie významné orgány patria Európske riaditeľstvo pre kvalitu liekov a zdravotnej starostlivosti (EDQM) a Európske audiovizuálne observatórium. Sídlo Rady Európy, ako aj jej Súd pre ľudské práva sa nachádzajú v Štrasburgu vo Francúzsku. Rada používa angličtinu a francúzštinu ako dva úradné jazyky.
Európsky dohovor o ľudských právach a Európsky súd pre ľudské práva
Najznámejším úspechom Rady Európy je Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý bol prijatý v roku 1950 na základe správy PZRE a nadviazal na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv Organizácie Spojených národov. Kým Všeobecná deklarácia mala v podstate len aspiračný charakter, Európsky dohovor od začiatku obsahoval mechanizmus presadzovania - medzinárodný súd, ktorý mal rozhodovať o údajných porušeniach jeho článkov a brať vlády na zodpovednosť, čo bol dramatický skok vpred v oblasti medzinárodnej spravodlivosti. Na základe dohovoru bol zriadený Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý dohliada na dodržiavanie tohto dohovoru a funguje ako najvyšší európsky súd. Nedávny protokol č. 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach reformoval a zefektívnil vybavovanie prípadov na súde.
Účasť Slovenskej republiky v Rade Európy
Po páde železnej opony sa stala práve Rada Európy jednou z prvých medzinárodných organizácií, do ktorej vstúpilo Slovensko. Slovenská republika sa stala v poradí 31. členom Rady Európy 30. júna 1993, prijatím rezolúcie Výboru ministrov RE č. 33/93 a podpisom protokolu o prístupe k Štatútu RE. Členstvom v RE sa Slovensku otvorili nové možnosti účasti na riešení spoločných politických problémov Európy, ako aj nové možnosti a formy právnej spolupráce. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 5. mája 1999 príležitostnú poštovú známku "50. výročie Rady Európy" s nominálnou hodnotou 16 Sk, ktorá symbolicky pripomenula polstoročie od založenia organizácie.
Rada Európy a Európska únia: Rozdiely a vzájomný vzťah
Je dôležité zdôrazniť, že Rada Európy (Council of Europe) nie je totožná s Európskou úniou (European Union) ani s jej inštitúciami, ako je Európska rada (European Council) alebo Rada Európskej únie (Council of the European Union). Zatiaľ čo členské štáty Európskej únie prenášajú časť svojich národných zákonodarných a výkonných právomocí na Európsku komisiu a Európsky parlament, členské štáty Rady Európy si zachovávajú svoju suverenitu. Zaväzujú sa však prostredníctvom dohovorov a zmlúv (medzinárodné právo) a spolupracujú na základe spoločných hodnôt a spoločných politických rozhodnutí. Obe organizácie fungujú ako sústredné kruhy okolo spoločných základov európskej spolupráce a harmónie, pričom Rada Európy je geograficky širším kruhom, kým Európska únia predstavuje menší kruh s oveľa vyššou úrovňou integrácie.
Ďalšie dôležité iniciatívy a programy
Rada Európy okrem svojej normotvornej činnosti vyvíja aj ďalšie programy a iniciatívy na podporu svojich cieľov:
- Program HELP: Jeho hlavným cieľom je zvýšiť kapacitu sudcov, právnikov a prokurátorov vo všetkých členských štátoch Rady Európy (aj mimo nich), aby mohli uplatňovať európske štandardy v oblasti ľudských práv v ich každodennej práci.
- Program Intercultural Cities (ICC): Podporuje medzikultúrnu integráciu a rôznorodosť v mestách.
- Spoločná rada Rady Európy pre mládež (CMJ): Tvoria ju Európsky riadiaci výbor pre mládež (CDEJ) a Poradný výbor pre mládež (CCJ). CDEJ združuje zástupcov ministerstiev alebo orgánov zodpovedných za otázky mládeže z 50 štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho kultúrneho dohovoru. Podporuje spoluprácu medzi vládami v oblasti mládeže a poskytuje rámec na porovnávanie vnútroštátnych politík, výmenu osvedčených postupov a vypracúvanie návrhov normotvorných textov. Poradná rada pre mládež tvorí 30 zástupcov mimovládnych mládežníckych organizácií a sietí.
- Konferencia mimovládnych organizácií: Mimovládne organizácie sa môžu zúčastniť na Konferencii mimovládnych organizácií Rady Európy.
Rada Európy nemôže vydávať zákony, ale má možnosť presadzovať dodržiavanie vybraných medzinárodných dohôd, ktoré členské štáty uzavreli v rôznych oblastiach. Jej činnosť a výsledky sú podrobne prezentované na oficiálnej webovej stránke organizácie.