Židovská tradícia je bohatá na symboly, ktoré nesú hlboký historický, náboženský a duchovný význam. Medzi tie najvýznamnejšie patria rôzne typy svietnikov, z ktorých najznámejšie sú sedemramenná menora a deväťramenná chanukija. Tieto svietniky sú nielen umeleckými dielami, ale predovšetkým silnými symbolmi viery, svetla a jednoty židovského národa.
Menora: Prastarý symbol Izraela
Sedemramenný svietnik menora je považovaný za najstarší židovský symbol, napriek všeobecne rozšírenej mienke, že ním je židovská hviezda, Magen David. Menóra (hebr. מְנוֹרָה, doslova: svietnik) je sedemramenný svietnik, ktorý spolu s Dávidovou hviezdou predstavuje jeden zo symbolov judaizmu.
Pôvod a biblický opis
Svietnik tohto tvaru bol neoddeliteľnou súčasťou vybavenia tabernákula (hebr. miškan), prenosnej svätyne Izraelitov počas ich putovania púšťou, a neskôr aj Jeruzalemského chrámu. Návod na jeho zhotovenie je presne popísaný v Tóre (Ex. 25:31-40). Kohanim (kňazi) mali za úlohu zapaľovať svietnik každý večer a čistiť ho každé ráno, pričom dolievali potrebné množstvo olivového oleja na svietenie.
Biblický opis zhotovenia menory z čistého zlata je veľmi podrobný: „Ďalej vyhotovíš svietnik z čistého zlata; svietnik, ktorého podstavec a ramená budú kované. Z neho budú vychádzať kvetné kalíšky, hlavičky a kvety. Z jeho bokov bude vychádzať šesť ramien: tri ramená svietnika z jedného boku a tri ramená svietnika z druhého boku. Na každom ramene budú tri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom. Tak to bude na všetkých šiestich ramenách, čo vychádzajú zo svietnika. Na samom svietniku budú štyri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom, a to tak, že hlavička bude pod dvoma ramenami, ktoré z neho vychádzajú, potom hlavička pod ďalšími dvoma ramenami a opäť hlavička pod dvoma ramenami. Teda pod šiestimi ramenami, ktoré vychádzajú zo svietnika. Hlavičky a ramená budú z neho vychádzať a všetko bude kované z jedného kusa rýdzeho zlata. Vyhotovíš aj sedem lámp a nasadíš ich na svietnik, aby osvetľovali priestor, čo je pred ním. Aj odštipovače a panvičky, čo k nemu prislúchajú, nech sú z čistého zlata. Spotrebuješ na to hrivnu zlata, vrátane všetkého jeho príslušenstva.“
Symbolický význam menory
Menora, ako symbol židovského národa, je aj symbolom svetla, ktoré má Izrael priniesť všetkým národom. Údajne tiež symbolizuje horiaci ker, z ktorého prehovoril Boh k Mojžišovi. V dnešnej dobe nahradzuje menoru v synagógach ner tamid - večné svetlo. Historickú menoru možno nájsť aj na víťaznom oblúku cisára Tita, znázorňujúcom zničenie Chrámu v roku 70 n.l.
Moderné vyobrazenia menory
Dnes sú menory často vyrábané z rôznych materiálov, ako je mosadz. Existujú elegantné mosadzné menory, ktoré sú kvalitne spracované a vyhotovené podľa tvaru menory stojacej pred izraelským parlamentom - Knesetom. Krásne masívne menory sú vyrábané aj zo solídnej mosadze, predstavujúc jedinečné svietniky, ktoré zaujmú prepracovaným a elegantným vyhotovením.
Chanukija: Svetlo sviatku Chanuka
Chanukija (iné názvy: chanukia, chanuková menora; hebr. חֲנוּכִּיָּה) je špeciálny deväťramenný svietnik, ktorý sa používa počas osemdňového židovského sviatku Chanuka (Sviatok svetiel). Od sedemramennej menory sa líši počtom ramien a špecifickým účelom.
Štruktúra a zapaľovanie chanukije
Chanukija má osem ramien v rovnakej výške a deviate pomocné rameno, ktoré sa nazýva šamaš (hebr. שמש, dosl. sluha, pomocník). Šamaš je umiestnený vyššie než ostatné a používa sa na zapaľovanie ostatných svetiel. Počas Chanuky zapaľuje chanukiju pani domu tak, že každý večer zapáli o jedno svetlo viac, než v predošlý deň. V ôsmy deň sviatku tak horia všetky svetlá svietnika naraz.
Historický kontext a zázrak Chanuky
Zapaľovanie chanukije pripomína znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu počas Makabejského povstania proti Seleukovcom v rokoch 167-165 pred Kr. Makabejci chceli po dobytí chrámu zapáliť chrámovú menoru, čím by vykonali jeden z najdôležitejších chrámových rituálov. Nemali však dosť rituálne čistého olivového oleja, našli len malé množstvo, ktoré by vystačilo iba na jeden deň. Keď naplnili menoru olejom z fľaštičky, stal sa zázrak - olej horel v svietniku celých osem dní. Za ten čas sa podarilo získať dostatok potrebného oleja na doplnenie svietnika. Tento zázrak je základom osemdňového sviatku Chanuka.
Príbeh Chanuky
Umelecké a remeselné spracovanie chanukije
Chanukije sú často majstrovskými dielami remeselnej práce a môžu byť vyrobené z rôznych materiálov, vrátane striebra. Medzi ne patria napríklad krásne sklenené chanukije, kombinácie liateho a brúseného skla, alebo starožitné chanukije z mosadze, pochádzajúce z Izraela, určené na tradičné zapaľovanie oleja s knôtmi. Mnohé nádherné filigránové chanukije predstavujú majstrovské dielo tradičného židovského remesla.
Obzvlášť cenené sú strieborné chanukije, ktoré sa často stávajú rodinnými dedičstvami. Nájdeme tak nádherné strieborné miniatúry, ktoré predstavujú vzácnu kombináciu historického dizajnu a kompaktných rozmerov. Existujú aj chanukije ako vynikajúce ukážky talianskeho striebornického remesla, často signované prestížnymi menami ako Zacaro. Vzácne chanukije zo striebra Sterling 800/1000 predstavujú autentické kusy izraelského umeleckého remesla z 20. storočia. Elegantné strieborné chanukije z Izraela kombinujú tradičnú symboliku s bohatým dekoratívnym spracovaním.
Medzi historické skvosty patria starodávne chanukové svietniky z prelomu 19. a 20. storočia, pôvodom z Nemecka, alebo veľkolepé strieborné chanukije od prestížnej izraelskej značky HAZORFIM, ktoré sú dokonalou kombináciou tradičného židovského umenia a špičkového remeselného spracovania. Unikátne kúsky, ako napríklad vzácna strieborná chanukija z obdobia pred prvou svetovou vojnou, z éry vlády cisára Viliama II., svedčia o židovskom remeselnom umení.
Okrem chanukije existujú aj iné strieborné svietniky určené pre šabat, napríklad pár strieborných šabatových svietnikov z Rakúsko-Uhorska, ktoré vznikli vo Viedni okolo roku 1880 a predstavujú dokonalý šperk na šabatový stôl. V zbierkach sa nachádza aj trojramenný svietnik na šabat/jom tov/jom kipur, ktorý môže byť vyrobený zo striebra, s ramenami a výplňou z obyčajného kovu.
Ďalšie kľúčové židovské symboly
Okrem svietnikov existuje mnoho ďalších symbolov, ktoré formujú židovskú identitu a prax.
Magen David (Dávidova hviezda)
Ďalším a oveľa známejším symbolom Židov je Magen David - Dávidov štít, známejší ako Dávidova hviezda. Tento symbol sa začal používať až niekedy v stredoveku a dokonca sa niekedy uvádza, že bol prvýkrát použitý na označenie pražskej židovskej obce. Teologický a historický význam šesťcípej hviezdy, vytvorenej prepojením dvoch trojuholníkov, je rôzne interpretovaný, pričom azda najbližšie bude teória, pripisujúca pôvod Strednému východu, kde trojuholník je znamením prinášajúcim šťastie. Celkom nový význam nadobudla Magen David v roku 1897, keď sa stala znakom sionistov.
Mezuza: Pripomienka Božej prítomnosti
Mezuza (z hebrejčiny rám dverí) je skôr nepretržitá pripomienka Božej prítomnosti, než talizman prinášajúci šťastie. Schránka mezuzy, či už kovová, alebo z iného materiálu, obsahuje verše zo „židovského vyznania viery“ Šema Izrael. Umiestnenie mezuzy na ráme dverí je micva, vychádzajúca z Tóry Dt 6:9. Vždy je umiestnená na pravej strane dverí tak, aby sa jej prichádzajúci, pri vchádzaní do miestnosti, mohli dotknúť a vyjadriť úctu Božej prítomnosti. Zaujímavé je aj jej šikmé upevnenie.
Cicit a Talit: Strapce a modlitebný šál
Cicit a Talit (z hebrejčiny strapce a modlitebný šál) sú menej všeobecne známe židovské symboly a viažu sa skôr k náboženským povinnostiam. Dôležité sú najmä strapce, ktoré majú byť trvalou pripomienkou na prikázania a ich nosenie prikazuje Tóra Num 15:38-40. V prikázaní sa spomína aj modrá, alebo tyrkysová niť (techeilet), ktorá má byť súčasťou strapca, no dnes sú strapce väčšinou iba biele. Viazanie uzlov na cicit sa riadi komplikovanou procedúrou, ktorá má náboženský a numerický význam. Keďže prikázanie nosiť cicit sa vzťahuje len na odev štvorhranného tvaru, umiestňujú sa cicit na talit, ktorý má presne takýto tvar. Samotný talit nemá žiaden špeciálny náboženský význam; jeho úlohou je prichytenie cicit.
Tefilin: Slová prikázania na tele
Tefilin sa niekedy prekladá ako fylaktéria, čo však nie je presný preklad. Pôvod slova tefilin je odvodený z rovnakého slovného koreňa, ako má hebrejské slovo tefila, znamenajúce modlitba. Šema prikazuje pripevniť si slová prikázania na ruku a medzi oči, a priväzovaním si tefilin pri modlitbe sa toto prikázanie plní. Tefilin sú malé kožené schránky, v ktorých sú uložené časti zvitkov Tóry. Upevňujú sa na ruku a čelo koženými remienkami podľa presne stanoveného postupu.
Kipa (Jarmulka): Pokrývka hlavy
Asi najtypickejším a všeobecne známym vonkajším znakom Židov, ktorý však nemá veľmi veľký náboženský význam, je malá čiapočka, ktorá sa nosí približne na temene hlavy, v našich končinách známa ako jarmulka. V hebrejčine je jej názov kipa. Zvyk Židov nosiť kipu počas modlitby, a tak vzdať úctu Bohu, pochádza pravdepodobne z prastarých obyčají východných kultúr. V stredoveku sa pozeralo na kipu ako na pripomienku na neustálu Božiu prítomnosť nad nami. Akýkoľvek je dôvod nosenia kipy, je to skôr tradícia a nesúvisí s náboženskými prikázaniami.
