Korunovácia Ferdinanda II. v Bratislave (1618)

Historické pozadie Bratislavy ako korunovačného mesta

Šestnáste storočie znamenalo zlom nielen v uhorských dejinách, ale aj v dejinách Bratislavy. Po bitke pri Moháči v auguste roku 1526 a tureckej okupácii južných oblastí Uhorska, vrátane Budína, korunovačného mesta Stoličného Belehradu a Ostrihomu, ktorý bol sídlom arcibiskupa, sa nanajvýš aktuálnou javila potreba ustanovenia nového správneho centra krajiny. Malo to byť mesto, v ktorom by bola zaručená bezpečnosť panovníka a cirkevných hodnostárov a súčasne čo najbližšie k Viedni. Na moháčskych poliach zahynul aj uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, ktorý nezanechal dediča.

Novým kandidátom na uvoľnený trón sa pre uhorské stavy stal švagor zosnulého kráľa Ferdinand I. Práve toho zvolili za nového kráľa v bratislavskom františkánskom kostole 17. decembra 1526. Bratislava sa stala korunovačným mestom po víťazstve Turkov v bitke pri Moháči, keď sa veľká časť Uhorska, vrátane Budína, dostala pod Osmanskú ríšu. Po smrti Jána Zápoľského (1540), ktorý bol zvolený za kráľa a korunovaný v Stoličnom Belehrade, a obsadení Budína Turkami (1541) sa korunovačným mestom krajiny stala Ferdinandom I. favorizovaná Bratislava, ktorá sa medzitým stala aj hlavným mestom Uhorska.

Bratislava ako nové mesto korunovácií zažila v tomto období svoj najväčší rozmach. Stala sa snemovným mestom kráľovstva, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. Nie bez dôvodu zdobí vežu bratislavského Dómu svätého Martina zlatá koruna, keďže naša metropola bola takmer tri storočia korunovačným mestom. Najslávnejšie časy zažila Bratislava v rokoch 1563 až 1830, keď bola korunovačným mestom Uhorského kráľovstva, sídlom kráľa a arcibiskupa. V rozmedzí rokov 1563 až 1830 bolo v Bratislave korunovaných desať uhorských kráľov, osem ich manželiek a jedna kráľovná. Celkovo bolo v Bratislave 19 korunovácií.

Život a nástup na trón Ferdinanda II.

Ferdinand II. sa narodil 9. júla 1578 v Grazi a zomrel 15. februára 1637 vo Viedni. Absolvoval jezuitskú univerzitu v Štajerskom Hradci a stal sa hlboko presvedčeným katolíkom. Horlivý katolicizmus mu vštepila matka a neskôr bol v dôsledku svojej nerozhodnej povahy pod vplyvom jezuitských spovedníkov. Následne sa pustil do rekatolizácie vo svojich dedičných rakúskych krajinách.

Po smrti bezdetného strýka, cisára Mateja II., sa stal jeho nástupcom. Jednotlivé stavy v dedičných krajinách mu však odopreli poslušnosť a povstali proti nemu. S Ferdinandom II. sa spájajú najmä pohnuté časy plné vojen a náboženských konfliktov. Jeho vládnutie sprevádzala dlhá Tridsaťročná vojna v Európe (1618 - 1648), v ktorej katolícky monarcha bojoval proti protestantským štátom. Počiatočný náboženský konflikt katolíkov a protestantov sa zmenil na mocenský zápas Habsburgovcov s Francúzskom.

V Česku po bitke pri Bielej hore (1620) vyhlásil katolícke náboženstvo za jediné v krajine a potlačil tamojšie stavovské povstanie. V Uhorsku nebol vojensky úspešný, formálne potvrdil náboženskú slobodu stavov, ale zameral sa na postupnú rekatolizáciu prostredníctvom pôsobenia jezuitov. V rokoch 1625 - 1629 úspešne bojoval v Tridsaťročnej vojne proti dánskemu kráľovi Kristiánovi IV. a po uzavretí Lübeckého mieru získal kontrolu nad celým Nemeckom.

Korunovácia Ferdinanda II. v Bratislave 1. júla 1618

Korunovácia Ferdinanda II. za uhorského kráľa sa konala 1. júla 1618 v Bratislave. V tomto období sa králi usilovali ešte za svojho života presadiť nástupníctvo svojho syna alebo blízkeho príbuzného, a to práve korunováciou. Takto bol Ferdinand II. korunovaný za života svojho strýka Mateja II.

Námestia v centre mesta zaplnili stovky ľudí, ktorí sa prizerali na slávnostný sprievod na čele s uhorským kráľom Ferdinandom II. Habsburským. Okrem samotnej korunovácie v Dóme sv. Martina musel panovník na neďalekom Hviezdoslavovom námestí (dnešné Námestie SNP) skladať korunovačnú prísahu.

Korunovačný ceremoniál a sprievod

Panovníkov korunovali v Dóme svätého Martina. Z Hradu k Dómu prešlo niekoľko noblesných panovníckych procesií. Po niekoľkohodinovej ceremónii ich čakala dlhá cesta mestom. Budúci kráľ vyrazil so sprievodom z Hradu k Dómu svätého Martina, do ktorého vstúpil južnou predsieňou.

Po omši mu najvyšší uhorský cirkevný hodnostár posadil na hlavu svätoštefanskú korunu, do pravej ruky vložil žezlo a do ľavej krajinské jablko. S korunovačným plášťom a mečom už kráľ do kostola prišiel. Nový vladár opustil kostol severnou bránou.

Po Kapitulskej ulici pokrytej červeným súknom prešiel pešo okolo Prepoštského paláca cez Ventúrsku a Sedlársku ulicu až na Hlavné námestie, kde ho vítal ľud. Na Františkánskom námestí v Kostole františkánov kráľ pasoval rytierov Zlatej ostrohy. Potom vysadol na koňa a cez Bielu ulicu prešiel k Michalskej bráne. Na dnešnom Námestí SNP stála drevená tribúna, na ktorej zložil pripravenú prísahu. Cez Laurinskú bránu prišiel k nábrežiu Dunaja. Na umelo navŕšenom korunovačnom pahorku švihol mečom na všetky svetové strany, čím deklaroval, že bude brániť krajinu pred nepriateľmi zo všetkých strán.

Korunovačné insígnie

Pri akte korunovácie sa použila tzv. koruna svätého Štefana. Označovali ju za korunu svätého Štefana, prvého uhorského kráľa, avšak dnes je už dokázané, že pochádza z neskoršieho obdobia. Ani korunovačný meč nenosil Štefan I.; zhotovili ho pravdepodobne v Benátkach až v 16. storočí namiesto pôvodného strateného. Z obdobia kráľa Štefana I. pochádza len brokátový korunovačný plášť. Je na ňom vyšitý nápis, že pôvodný kňazský ornát, z ktorého plášť prešili, venoval kráľ Štefan I. s manželkou Gizelou Chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade.

Korunovačné medaily a žetóny

Ku korunováciám boli pravidelne na pamiatku razené korunovačné medaily a žetóny, ktoré sa spočiatku razili v kremnickej, neskôr výlučne viedenskej mincovni. Rozdávané boli medzi účastníkov ako dary, rozhadzované medzi ľudí i predávané záujemcom. Autorom medaily ku korunovácii Mateja II. v roku 1608 bol Michael Sock.

Najväčší a pomerne vzácny korunovačný žetón bol razený aj pre Ferdinanda IV. k jeho korunovácii na uhorského kráľa 16. júna 1647 v Bratislave. V priebehu rokov 1563 až 1830 bolo razených mnoho žetónov.

Zoznam habsburských panovníkov korunovaných v Bratislave

V Bratislave boli korunovaní títo habsburskí panovníci a ich manželky:

• Maximilián II. (8. 9. 1563)
• Mária Španielska, manželka Maximiliána II. (9. 9. 1563)
• Rudolf II. (25. 9. 1572)
• Matej II. (19. 11. 1608)
• Anna Tirolská, manželka Mateja II. (25. 3. 1613)
• Ferdinand II. (1. 7. 1618)
• Eleonóra Gonzaga, 2. manželka Ferdinanda II. (26. 7. 1622)
• Mária Anna Španielska, 1. manželka Ferdinanda III. (14. 2. 1638)
• Ferdinand IV. (16. 6. 1647)
• Mária Eleonóra Gonzaga, 3. manželka Ferdinanda III. (6. 6. 1655)
• Leopold I. (27. 6. 1655)
• Jozef I. (9. 12. 1687)
• Karol VI. (22. 5. 1712)
• Alžbeta Kristína, manželka Karola VI. (18. 10. 1714)
• Mária Terézia Habsburská (25. 6. 1741)
• Leopold II. (15. 11. 1790)
• Mária Lujza Modenská, 3. manželka Františka II. (7. 9. 1808)
• Karolína Augusta Bavorská, 4. manželka Františka II. (25. 9. 1825)
• Ferdinand V. (28. 9. 1830)

tags: #400 #vyrocie #korunovacie #ferdinanda #ii