Mária Terézia Walburga Amália Kristína, jedna z najvýznamnejších osobností dynastie Habsburgovcov a kľúčová postava európskej politiky 18. storočia, sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni. V roku 2017 si verejnosť pripomenula 300. výročie narodenia tejto výnimočnej panovníčky, čo bolo sprevádzané mnohými spomienkovými udalosťami a numizmatickými projektmi, ktoré zdôraznili jej trvalý vplyv na dejiny.
Život a nástup na trón výnimočnej panovníčky
Raný život a pôvod
Mária Terézia Walburga Amália Kristína sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni habsburským rodičom, cisárovi Karlovi VI. a Alžbete Kristíne Brunšvickej. Ako prvorodená dcéra cisára Karola VI. a jeho manželky Alžbety Kristíny Brunšvickej získala po smrti svojho jediného brata Leopolda nárok na habsburský trón. Plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, španielsky a latinsky, okrem svojej rodnej nemčiny.
Nástup na habsburský trón a vojnové roky
Na habsburský trón nastúpila mladá Mária Terézia v roku 1740, vo veku iba 23 rokov. Trón prevzala po náhlej smrti svojho otca na základe Pragmatickej sankcie z roku 1713, ktorú uhorské stavy schválili v roku 1722. Táto sankcia upravovala nástupnícke právo žien v prospech dcér Karola VI. Hoci Pragmatickú sankciu schválili stavy jednotlivých krajín monarchie i relevantní európski panovníci, po smrti Karola VI. sa týmto dokumentom mnohí necítili viazaní. Kráľovstvo bolo vtedy v žalostnom stave a mnoho z jej sokov ju ako ženu - panovníčku nikdy neakceptovalo.
V rovnakom roku sa navyše rozpútala vlečúca vojna o rakúske dedičstvo, ktorá krajinu veľmi oslabila. V tomto vojenskom konflikte, ktorý vypukol už v decembri 1740, si Mária Terézia obhájila svoj nárok na trón a podarilo sa jej udržať aj celistvosť monarchie. Vojna však podľa historičky Mgr. Ingrid Kušnirákovej, PhD. ukázala výrazné zaostávanie monarchie za Pruskom i ďalšími krajinami západnej Európy. Po celú dobu jej 40-ročnej vlády zmietali Rakúskom tiahle vojny, ktoré krajinu vyčerpávali. Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol až k sedemročnej vojne (1756 - 1763), ktorá sa skončila neúspechom habsburskej monarchie. Tento konflikt neskôr vyústil k vojne o bavorské dedičstvo. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko.
Za uhorskú kráľovnú ju korunovali v dnešnom bratislavskom Dóme svätého Martina 25. júna 1741. Do tejto korunovácie už porodila štyri deti. Za českú kráľovnú ju korunovali v Prahe 12. mája 1743. Nikto neveril, že táto živá, zápalistá dievčina zvládne štátnické záležitosti zvnútra i zvonku ohrozovanej krajiny.
Manželstvo a rodina
V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu (od roku 1745 rímskonemeckého cisára Františka I.), s ktorým prežila spokojné manželstvo. Stala sa tak "Matkou dvoch cisárov", keďže z jej 16 detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár, a Leopold II. Z jej detí sa desať dožilo dospelosti.
Tereziánske reformy: Transformácia monarchie
Mária Terézia bola nielen schopnou panovníčkou, ale aj zdatnou političkou a reformátorkou. Prvotné reformy, ktoré začala realizovať v rokoch 1748/1749 s cieľom zlepšiť finančnú situáciu krajiny, postupne prerástli do rozsiahleho reformného diela, známeho ako tereziánske reformy. Jeden z aspektov jej reforiem je výrazné posilnenie štátu, jeho kompetencií a autority. Obrazne povedané, počas jej panovania sa štátna moc "sprítomnila" aj v tom najodľahlejšom kúte krajiny.
Administratívne a súdne reformy
Panovníčka nahradila staré historické inštitúcie, založila ústredné úrady pre politickú správu a justíciu. Zreformovala súdnictvo a vojenskú správu. Bol zavedený systém pre evidenciu obyvateľov a kataster. Dala spraviť súpis vlastníkov pozemkov, tzv. tereziánsky kataster, a na základe neho boli vyrubené dane. Pôda sa rozdelila na dominikál (panská časť pôdy, na ktorej robotovali poddaní) a rustikál (pôda prenajatá poddaným).
Reformy školstva a kultúry
Mária Terézia zaviedla systém školskej dochádzky. V roku 1774 vydala Všeobecný školský poriadok, na základe ktorého sa školy stali štátnymi a v Rakúsku sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Základným dokumentom reformy uhorského školstva sa stal Ratio educationis totiusque rei literariae et Provincias eidem adnexas z roku 1777.
Ekonomické a menové reformy
Nemalé zmeny sa udiali aj v mincovom systéme. Jednotky mier a váh boli zjednotené. Svetlo sveta uzrela konvenčná mena, medené mince nahradili strieborné s nízkym nominálom a vôbec po prvýkrát sa objavili aj papierové peniaze. Za vlády Márie Terézie bolo v mincovníctve vykonané rekordné množstvo reforiem. Mária Terézia tiež zaviedla jednotnú colnú sadzbu pre celé Rakúsko. V poľnohospodárstve zaviedla pestovanie výnosnejších plodín a chov dobytka, koní a oviec, ktoré prinášali vyšší úžitok. Vzniklo mnoho manufaktúr - plátennícke, sklárske, bavlnárske, ale aj na výrobu majoliky. Podporovala hutnícku výrobu, s ktorou súvisela ťažba uhlia.
Zdravotníctvo a sociálne zmeny
Mária Terézia reformovala aj zdravotníctvo. Zakázala súdiť čarodejnice, zrušila telesné tresty a stredoveké mučenie. Reformy Márie Terézie sa mohli bezprostredne dotknúť každého obyvateľa monarchie a zlepšiť kvalitu jeho života. Pod vplyvom dobových teoretických koncepcií jej vláda vnímala populáciu ako základ bohatstva štátu a každého jednotlivca ako potenciálnu vojenskú alebo pracovnú silu.
Vplyv Márie Terézie na Uhorsko a Slovensko
Podpora uhorskej šľachty a rozmach Bratislavy
Predovšetkým Mária Terézia nikdy nezabudla na to, že v čase jej zložitého nástupu na trón ju na Bratislavskom hrade podporila uhorská šľachta - inak vždy revoltujúca proti Habsburským panovníkom - keď s vytasenými šabľami prisahala vernosť svojej mladej, na trón nastupujúcej panovníčke. Dôležitý fakt plynúci z panovania Márie Terézie spočíva aj v tom, že na území vtedajšej Bratislavy nastal rozmach mesta a prejavil sa pozitívne na demografických zmenách. Kým v roku 1720 žilo v Bratislave asi 8 000 obyvateľov, v čase, keď sa sťahovalo hlavné mesto do Budína, bol to už viac ako trojnásobok tohto počtu. Rozkvet Bratislavy priamo súvisel s posledným reformným obdobím vlády Habsburgovcov. Za jej vlády by sme mohli hovoriť o vysokej úrovni a kvalite bratislavského školstva, bohatého hudobného a kultúrneho života a o významných osobnostiach, ktoré v meste na Dunaji v tomto období pôsobili. To bola zároveň aj "labutia pieseň" slávy hlavného, korunovačného a snemového mesta krajiny.
Výzvy a implementácia reforiem v Uhorsku
Nejednotnému administratívnemu systému a rôznej miere vplyvu viedenského dvora v jednotlivých krajinách monarchie zodpovedal aj odlišný postup a rýchlosť pri presadzovaní reforiem. Rezistencia voči zmenám bola mimoriadne silná najmä v Uhorsku, kde sa nariadenia viedenského dvora tradične realizovali až po opakovaných urgenciách a s veľkým časovým sklzom. Navyše, v Uhorsku musela Mária Terézia vzhľadom na pomoc, ktorú jej tunajšie stavy poskytli v boji o zachovanie monarchie, postupovať pri presadzovaní svojich reformných zámerov mimoriadne opatrne, ako pripomína Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. v úvodnej časti monografie.
Po skončení sedemročnej vojny sa však panovníčka rozhodla zahrnúť do svojich reformných plánov aj Uhorsko, ktorého príspevok do spoločnej pokladnice bol podstatne nižší ako jeho reálne možnosti. Mária Terézia sa najprv snažila presadiť potrebné reformné opatrenia s podporou uhorských stavov. Snem zvolaný na 17. júna 1764 mal na jej návrh prerokovať a schváliť viaceré hospodárske a finančné reformy. Historička pripomína, že po dlhých rokovaniach sa snem skončil kompromisom. Šľachtická insurekcia ostala zachovaná, uhorská kontribúcia sa zvýšila len o polovicu navrhovanej sumy a návrh urbárskej regulácie bol úplne stiahnutý z rokovania.
Prínos reforiem pre obyvateľstvo
Hoci sa podľa Mgr. Ingrid Kušnirákovej, PhD. v historiografii často uvádza, že reformy Márie Terézie mali na Uhorsko len minimálny či nepriamy dosah, výsledky jej reformného snaženia sú neprehliadnuteľné. Autorita a vplyv štátu sa výrazne posilnili, nariadenia štátnej moci sa stali záväznými a vykonateľnými. Mestské a stoličné samosprávy sa začlenili do systému štátnej administratívy, čím sa štátna moc "sprítomnila" na území celej krajiny. Podporný efekt však malo aj skvalitnenie podmienok pre riečnu dopravu, rozšírenie cestnej siete či zlepšenie poštových služieb.
Mária Terézia trávila na území dnešného Slovenska veľa času, lebo jej manžel odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídla. Reformy tejto panovníčky mali zvýšiť životný štandard a zlepšiť kvalitu života jej poddaných, aby si mohli lepšie plniť povinnosti voči štátu - či už platením daní alebo vojenskou službou.
Spolupráca so synom Jozefom II. a posledné roky
Keď v roku 1765 náhle zomrel jej manžel František I. Lotrinský, Mária Terézia ostala hlboko zasiahnutá smútkom. Až do svojej smrti sa obliekala do tmavého. V tom období povolala k sebe syna Jozefa II., ktorý sa stal jej spoluvládcom. Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, rímskonemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala so svojím synom Jozefom. Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa a rímskonemecká cisárovná Mária Terézia zomrela 29. novembra 1780 vo Viedni.
Tituly a trvalý odkaz Márie Terézie
Mária Terézia bola jedinou ženou, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol: Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Jej panovanie sa významnou mierou zapísalo do politických, hospodárskych i kultúrnych dejín ako tereziánska epocha.
Mária Terézia priniesla Habsburskej monarchii jednotnosť a bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín. Aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších vládcov z rodu Habsburgovcov. Historička Slovenskej akadémie vied Mgr. Ingrid Kušniráková, PhD. v závere konštatuje, že vláda Márie Terézie sa zvyčajne hodnotí kladne. Za negatívum sa považuje napríklad zotrvávanie na protireformačných pozíciách a nevyhlásenie Tolerančného patentu či ponechanie tortúry ako súčasť trestného práva.
Oslavy 300. výročia narodenia Márie Terézie (2017)
Numizmatické výstavy a podujatia
K 300. výročiu narodenia Márie Terézie (13. máj 2017) bola pripravená jubilejná numizmatická výstava, ktorú uviedli Národná Pokladnica a Slovenské Národné múzeum - Historické múzeum (SNM-HM). Výstavu mohli návštevníci navštíviť od 13. mája do 2. júla 2017 v predsálí Hudobnej siene na prvom poschodí Bratislavského hradu.
SNM - Historické múzeum predstavilo razby dukátov, 2-dukátov a levantských toliarov z rôznych mincovní, na ktorých je pôsobivo zachytená Mária Terézia v celom svojom majestáte. Národná Pokladnica vystavila zlatý dvojdukát, ktorý bol razený len dva roky a vyznačuje sa unikátnym ikonografickým prevedením, ako aj obľúbený kremnický toliar Márie Terézie s vyobrazením Madony s dieťaťom na averze, a ďalšie zaujímavosti zo svojich zbierok. Numizmatické vzácnosti doplnila veľkorozmerná grafika portrétu Márie Terézie s rodinou, realizovaná v roku 1760 rytcom Johannom Gottfriedom Haidom, žiakom dvorného maliara Martina van Meytensa.
300. výročie narodenia Márie Terézie
Pamätná medaila k výročiu
Pri príležitosti 300. výročia narodenia Márie Terézie pripravila Národná Pokladnica unikátny projekt - razbu striebornej pamätnej medaily, ktorá je limitovaná počtom 1717 kusov a odkazuje na rok narodenia slávnej panovníčky. Počet dostupných exemplárov vychádza symbolicky z roku narodenia Márie Terézie. Numizmaty boli razené presne v deň 300. výročia narodenia - 13. mája 2017.
Každá pamätná medaila z jednej unce rýdzeho striebra (999/1000, hmotnosť 31,1 g) bola očíslovaná a jej jedinečnosť predstavuje dátum razby, limitácia a vysoká kvalita razby. Celá emisia bola symbolicky vyrazená v jeden jediný deň - 13. mája 2017. Aby mohol byť tento unikátny projekt realizovaný, dvere mincovne sa na celý deň uzavreli a všetka pozornosť bola venovaná len razbe mimoriadnej striebornej medaily s vysokým reliéfom v najvyššej mincovej kvalite, vďaka ktorej získava zrkadlový lesk. Averz zdobí portrét Márie Terézie z profilu, prevzatý z originálu medaily razenej Rakúskou štátnou mincovňou, pod návrhom ktorého je podpísaný známy rakúsky rytec Anton Scharff. Autorom umeleckého návrhu rubovej strany s korunovanou dvojhlavou orlicou je slávny český akademický sochár a medailér Vladimír Oppl, autor českej obežnej dvadsaťkorunáčky a Rádu T. G. Masaryka. Najrešpektovanejšou mincou, ktorá pretrvala v obehu celé roky, sa stal toliar, ktorý sa neskôr stal inšpiráciou dokonca aj pre americký dolár a jeho význam vo svetovom mincovníctve je nespochybniteľný. Striebornú pamätnú medailu si zákazníci mohli rezervovať už od 3. mája 2017, pričom rezervácie boli vybavované striktne v poradí, v akom boli prijaté.
Aukcia historických numizmatov
V rovnaký deň, 13. mája 2017, organizovala Národná Pokladnica aukciu historickej numizmatickej sady, ktorá pozostávala z viacerých mincí razených v dobe panovania Márie Terézie. Program večernej dražby začal o 18:00 h v Hudobnej sieni Bratislavského hradu.
Regionálne pripomenutie
300. výročie narodenia Márie Terézie si pripomenulo aj Vihorlatské múzeum v Humennom. V priestoroch umelecko-historickej expozície sa nachádza Izba Márie Terézie, prechodová miestnosť s oktogonálnym pôdorysom, ktorá predstavuje komunikačný uzol medzi priestormi prízemia západného krídla zámku. Túto miestnosť, ako aj ďalšie tri maľované miestnosti dal v zámku zhotoviť Štefan XIV. Csáky. Plochy stien sú celé pokryté maľovaným iluzívnym ornamentom a figurálnymi kompozíciami. V rohoch stien sú skryté výklenky so vstavanými skriňami s jednokrídlovými dverami potiahnutými plátnom a zdobenými iluzívnym rámom pre portrét. Nad dverami sú pozdĺžne kazety s figurálnymi motívmi korunovačných a slávnostných sprievodov cisára Jozefa II. Strop zdobí iluzívna kazeta ovenčená závesným festónom, v zrkadle ktorej je namaľovaný triumfálny sprievod panovníkov - Márie Terézie a Jozefa II. Koncept zachovanej iluzívnej výzdoby jednotlivých miestností humenského zámku zodpovedá dobovým módnym vplyvom, predovšetkým tradičnej rodovej vernosti uhorskému právu a cisárskemu majestátu. Ikonografia v Izbe Márie Terézie mnoho prezrádza aj o osvietenskej orientácii a sympatiách Štefana XIV. Csákyho. (Portrét kráľovnej Márie Terézie sa nachádza aj v galérii panovníkov v Izbe uhorských kráľov vo Vihorlatskom múzeu v Humennom.)
Medzinárodné oslavy
Život a činnosť Márie Terézie si pripomínalo aj Rakúsko na štyroch výstavách vo Viedni a Dolnom Rakúsku.