Udalosti, ktoré viedli k významnej korunovácii Karola III. v Bratislave, siahajú až do začiatku 16. storočia, keď Uhorsko čelilo vážnej hrozbe nájazdov Turkov. Po obsadení hlavného mesta Budína rozhodol Uhorský snem v roku 1536, že novým hlavným a korunovačným mestom Uhorska sa stane Prešporok (dnešná Bratislava).
V rokoch 1563 až 1830 sa v gotickom Dóme svätého Martina uskutočnilo množstvo korunovácií uhorských panovníkov, ktoré formovali históriu mesta aj celej monarchie.
Korunovácia Karola III.
Po smrti Jozefa sa jediným žijúcim mužským potomkom rodiny Habsburgovcov stal Karol, ktorý sa zo Španielska vrátil do Viedne. Cestou sa vo Frankfurte nad Mohanom dal 24. decembra 1711 korunovať za rímskeho cisára. Ako cisár používal meno Karol VI., no ako uhorský kráľ bol titulovaný Karol III.
Korunovaniu uhorskou korunou predchádzalo zasadanie uhorského snemu v Prešporku. Po mesačnom vyjednávaní, až keď kandidát sľúbil uhorským stavom splniť požadované podmienky, súhlasili s jeho korunovaním. Deň slávnosti bol určený na 22. mája 1712. Karol III. sa počas svojho skoro tridsať rokov trvajúceho panovania len zriedka vrátil do Prešporku, pretože viac ho zamestnávali bojiská v južnom Uhorsku, na Balkáne a povinnosti vo Viedni.
BRATISLAVA · The Coronation City (4K Cinematic)
Pamätná zlatá minca k 300. výročiu korunovácie
Súťaž na výtvarný návrh
Národná banka Slovenska vyhlásila v auguste 2011 verejnú anonymnú súťaž na výtvarný návrh zlatej zberateľskej mince v nominálnej hodnote 100 eur k 300. výročiu korunovácie Karola III. v Bratislave. Do súťaže bolo predložených desať výtvarných prác. Komisia guvernéra NBS na posudzovanie výtvarných návrhov slovenských eurových mincí ich hodnotila v decembri 2011. Jej odborným poradcom bol historik PhDr.
Na realizáciu bol schválený návrh autora Karola Lička, ktorý bol ocenený prvou cenou. Návrh podľa komisie i odborného poradcu splnil všetky požiadavky po obsahovej, historickej i výtvarnej stránke. Komisia pozitívne hodnotila kompozíciu averzu s typickými architektonickými dominantami Bratislavy, so zvýraznením architektúry z obdobia Karola III. - Karolova brána Bratislavského hradu a veža radnice v barokovej podobe. Zobrazenie veže Chrámu sv. Martina a korunovačného sprievodu s kočom a jazdcami pripomína korunováciu a jej miesto. Komisiu oslovila aj vysoká kvalita reliéfneho stvárnenia portrétu panovníka, ako aj stvárnenia historických reálií - Bratislavského hradu a kráľovskej koruny na reverze návrhu.
Druhú cenu získal v súťaži návrh Márie Poldaufovej. Komisia ocenila, že ako celok má veľmi dobrú výtvarnú úroveň. Na averze dominuje korunovačný sprievod s jazdcami. V zadnej časti je zobrazená kráľovská prísaha, ktorá je však umiestnená do architektúry z neskoršieho obdobia - z 19. storočia. Na reverze je vytvorená originálna trojuholníková kompozícia. Reliéfne veľmi precízne modelovaná busta panovníka je umiestnená na pozadí s vedutou mesta zo začiatku 18. storočia, ktorej dominuje kráľovský palác na hrade. Vrchol kompozície tvorí uhorská kráľovská koruna.
Tretia cena bola udelená akad. soch. Michalovi Gavulovi. Komisiu oslovil najmä reverz návrhu, ktorý sa vyznačuje zaujímavým a dobre stvárneným portrétom panovníka spolu so západnou bránou areálu Bratislavského hradu, ktorá je jedinou zachovanou autentickou architektonickou pamiatkou z roku korunovania Karola za uhorského kráľa, a preto je známa aj ako Karolova brána. Averz zobrazuje akt korunovania pod trojicou kruhových klenieb. Na pozadí sú však zobrazené prvky architektúry z obdobia po roku 1760 až 1780.
Technické parametre mince
- Autor: Karol Ličko
- Materiál: Au 900, Ag 75, Cu 25
- Hmotnosť: 9,5 g
- Priemer: 26 mm
- Hrana: vrúbkovaná
- Výrobca: Mincovňa Kremnica, š. p.
- Rytec: Dalibor Schmidt
- Náklad: v proof vyhotovení 5 200 ks
- Emisia: 10. december 2012
Opis lícnej strany (averzu)
Na líci mince je zobrazený výjav z korunovačného sprievodu a architektonické dominanty Bratislavy súvisiace s korunovačným aktom - Viedenská (Karolova) brána Bratislavského hradu, veža Dómu svätého Martina a veža Starej radnice. V ľavej spodnej časti mincového poľa je štátny znak Slovenskej republiky a v ľavej hornej časti je v dvoch riadkoch označenie nominálnej hodnoty 100 EURO. Pri pravom okraji mince je názov štátu SLOVENSKO, pod ktorým je letopočet 2012.
Opis rubovej strany (reverzu)
Na rube mince je zobrazený portrét kráľa Karola III., ktorý je doplnený uhorskou kráľovskou korunou a dobovým zobrazením Bratislavského hradu. V hornej časti mincového poľa je v opise text KORUNOVÁCIA KAROLA III.