Za 30 rokov od prijatia Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989 sa práva detí nezmenili, ani ich platnosť nevypršala. Zmenilo sa však to, ako deti dnes prežívajú detstvo. Okrem už existujúcich problémov sú dnes deti vystavené novým hrozbám, ako sú dôsledky klimatických a technologických zmien, ktorými svet prechádza v posledných rokoch.
V roku 1989 neexistovala celosvetová internetová sieť, dôsledky klimatických zmien neboli podrobne preskúmané a prebiehalo menej zdĺhavých konfliktov majúcich za následok masívne migračné vlny. Dnes sú to práve deti, ktoré vidia najzreteľnejšie tieto nové výzvy a príležitosti. Mladí ľudia verejne vystupujú na obhajobu svojho práva na vzdelanie, ukončenie diskriminácie, pochodujú proti násiliu na školách, štrajkujú za riešenie klimatickej krízy, hlásajú nevyhnutnosť digitálnej reformy a vyzývajú politických lídrov na ochranu ich budúcnosti.
Iba prostredníctvom inovácií, nových technológií, politickej vôle a zvyšovaním zdrojov pomôžeme transformovať víziu Dohovoru o právach dieťaťa na skutočnosť pre všetky deti na celom svete.
História a význam Dohovoru o právach dieťaťa
Dohovor o právach dieťaťa (iné názvy: Dohovor OSN o právach dieťaťa, Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa; angl. The United Nations Convention on the Rights of the Child, skratka CRC alebo UNCRC) je medzinárodná zmluva, ktorá stanovuje občianske, politické, ekonomické, sociálne a kultúrne práva detí.
Dohovor bol prijatý Valným zhromaždením OSN 20. novembra 1989. V mene bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) bol podpísaný 30. septembra 1990. S jeho textom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie ČSFR a následne ho československý prezident ratifikoval. Dohovor nadobudol platnosť pre ČSFR 6. februára 1991. V dôsledku rozdelenia štátu sa Slovenská republika (SR) stala zmluvnou stranou Dohovoru dňa 28. mája 1993 so spätnou účinnosťou od 1. januára 1993.
Dodržiavanie dohovoru kontroluje Výbor pre práva dieťaťa pri OSN. Dohovor bol ratifikovaný celkovo 196 štátmi, pričom jediným signatárom, ktorý dohovor dodnes neratifikoval, sú Spojené štáty.
Ide o „bežnú medzinárodnú zmluvu“ a teda zaväzuje štáty, nie jednotlivcov k jej plneniu. Pokiaľ štát niektoré svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru prenáša na jednotlivcov, musí tak robiť s ohľadom na ich práva a povinnosti.
Pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru, ako aj pri príležitosti 30. výročia nežnej revolúcie, pozorujeme, ako sa pozitívne posunula situácia detí v bývalých detských domovoch od roku 1989. Od anonymných internátnych zariadení sme dospeli k reforme, ktorá pretvára bývalé detské domovy na Centrá pre deti a rodiny. Sú zamerané hlavne na naplnenie článku 9 Dohovoru - právo dieťaťa na život v rodine s vlastnými rodičmi.
Kľúčové princípy a práva zaručené Dohovorom
Dohovor priniesol zásadnú zmenu: od jeho prijatia deti nemajú len povinnosť poslúchať dospelých, ale majú svoje práva, ktoré musia rešpektovať ich rovesníci, dospelí a celá spoločnosť.
Medzi základné práva detí, na ktoré dohovor pamätá, patria:
- Právo na život a rozvoj
- Právo na meno a štátnu príslušnosť
- Právo poznať svojich rodičov a byť nimi vychovávané
- Právo na vzdelanie
- Právo na voľný čas, oddych a hry
- Právo vedieť o svojich právach
Dohovor explicitne zdôrazňuje, že „najlepší záujem dieťaťa má prednosť pred záujmami dospelých.“
Organizácia Spojených národov stanovila univerzálny štandard ľudských práv prijatím Universal Declaration of Human Rights v roku 1948. Všetky ľudské práva detí platia pre všetky deti vždy a bez výnimky.
Osobitná ochrana a predchádzanie rizikám
Dohovor o právach dieťaťa pamätá aj na skupiny detí, ktorým je potrebné venovať zvláštnu ochranu a pomoc. Chráni ich pred nasledujúcimi rizikami:
- Detská práca
- Konzumácia drog
- Sexuálne zneužívanie
- Predaj, únosy a obchodovanie s deťmi
- Vykorisťovanie
- Mučenie
- Ozbrojené konflikty
Úlohou štátu je chrániť deti (napríklad prijímaním zákonov regulujúcich škodlivé látky) a zabezpečovať ich základné potreby (napríklad budovaním kvalitného vzdelávacieho systému). Dohovor výslovne potvrdzuje, že rodičia nesú hlavnú zodpovednosť za vývoj a ochranu svojich detí.
Implementácia Dohovoru a dosiahnuté výsledky
Pozitívne výsledky implementácie Dohovoru o právach dieťaťa vidíme na znížení miery detskej úmrtnosti, či lepšom prístupe ku vzdelaniu. To všetko poukazuje na to, že tam, kde existuje politická vôľa a odhodlanie, tam sa kvalita života detí zlepšuje.
Generálny tajomník OSN António Guterres v závere príhovoru pri príležitosti Svetového dňa detí uviedol, že za uplynulých 30 rokov sa mnohé podarilo naplniť. Počet úmrtí detí sa znížil o vyše polovicu, zaostávanie vo vývoji sa podarilo znížiť všade na svete. Napriek tomu milióny detí naďalej trpia v dôsledku vojen, biedy, diskriminácie a chorôb.
Detský fond OSN (UNICEF) na svojej webovej stránke konštatoval, že „uplynulých 30 rokov uplatňovania práva dieťaťa prispelo k zmenám života detí na celom svete“. UNICEF vyzdvihol, že 30. výročie je príležitosťou oslavovať, zároveň však aj príležitosťou dať podnet na ďalšiu činnosť.
Aktuálne výzvy a perspektívy
Generálna riaditeľka UNICEF Henrietta H. Forová v liste deťom zhodnotila pokrok, ale aj načrtla problémy, ktorými budú práva detí ohrozované v nasledujúcich 30 rokoch. Do týchto problémov zahrnula klimatické zmeny, dodržiavanie súkromia v internetovom priestore, duševné zdravie, konflikty či migráciu.
Dnes sú deti vystavené novým hrozbám, ako sú dôsledky klimatických a technologických zmien. Mladí ľudia si uvedomujú tieto výzvy a aktívne sa angažujú v ich riešení.
Teraz je ten správny čas, aby sme vynaložili všetky naše sily na nájdenie efektívnych riešení pre 21. storočie.
Súdne procesy a právo na rodinný život
Rezort spravodlivosti spolu so Spoločnosťou priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar a Justičnou akadémiou SR pripravili slávnostnú konferenciu pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa. Okrem rodinných sudcov, odborníkov z akademickej obce, mimovládnych a náboženských organizácií či psychológov sa na konferencii zúčastnili aj mnohí významní zahraniční hostia.
Témou druhého dňa konferencie bolo udržanie princípov Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) pri ochrane biologickej rodiny. ESĽP primárne chráni biologickú rodinu s tým, že rodinné putá majú byť zachované, s výnimkou prípadov, keď je to úplne nevhodné pre dieťa. Odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti by malo byť považované za dočasné opatrenie. Na nevyhnutnosť udržania týchto princípov poukázala vláda Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky.
Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar a Asociácia rodinných sudcov udelila na konferencii ocenenia za mimoriadnu statočnosť, súcit a humanitárnu angažovanosť za práva detí nebyť oddelené od svojich rodičov, a tiež ocenenia za významnú dlhoročnú pomoc pri obhajobe práv detí v ťažkých životných situáciách.