Väčšia časť najnovšieho dvojčísla Literárneho týždenníka (č. 37-38) je venovaná jubilejnému 30. ročníku vzniku a nepretržitého vychádzania tohto periodika slovenských spisovateľov.
História vzniku a pôsobenia
Nad vznikom a pôsobením Literárneho týždenníka v rokoch 1988 a 1989 sa v prehľadne koncipovanej eseji „Oslnivá sila slova“ zamyslel Štefan Cifra. Toto obdobie bolo kľúčové pre zmeny v slovenskej spoločnosti.
Príspevky pripomínajúce minulosť
„Čítanie v Literárnom týždenníku s odstupom desaťročí“ - tak sa volá textová koláž, ktorú pripravil Dušan Mikolaj z myšlienkovo závažných textov bývalých šéfredaktorov LT a niektorých iných osobností, ktoré sa angažovali na jeho stránkach. S uvedenou kolážou korešpondujú odkazy a vyznania „spisovateľských osobností, ktoré už nie sú medzi nami“, ako boli Vladimír Mináč, Milan Ferko, Ladislav Ťažký, Dušan Slobodník, Ján Števček, Milan Rúfus, Blahoslav Hečko a Jozef Bob. Nechýbajú ani vyznania a zamyslenia súčasných aktívnych literárnych tvorcov, a to Antona Hykischa, Etely Farkašovej, Ivana Hudeca, Jána Čomaja, Andreja Ferka, Gustáva Murína a Ivana Jackanina, ako aj Mariána Servátku.
100. výročie Deklarácie slovenského národa
Druhou významnou témou, ktorá podstatne rezonuje na stránkach tohto čísla LT, je 100. výročie Deklarácie slovenského národa z roku 1918. Celostránkovú historickú štúdiu na túto tému pod názvom „Slováci a idea 'Národného československého štátu'“ napísal Ján Bobák. Štúdiu o tom, „ako sa rodila Deklarácia slovenského národa v Martine“ prispel Ivan Mrva. S oboma štúdiami je tematicky príbuzná aj ukážka z knihy talianskeho historika Sergia Tazzera „Vlastenci alebo zradcovia“, v ktorej venoval veľkú pozornosť M. R. Štefánikovi.
Obsah a prílohy Literárneho týždenníka
Súčasťou čísla je aj osobitná príloha Bibliotéka 2018. Táto príloha uvádza program literárnych podujatí Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a Vydavateľstva SSS na knižnom veľtrhu, najnovšiu knižnú ponuku Vydavateľstva SSS, a tiež zoznam laureátov cien a prémií SSS za rok 2017, ktorí boli slávnostne vyhlásení 8. novembra 2018 v Galérii mesta Bratislavy.
Aktuálna koncepcia a perspektívy
O súčasnej koncepcii Literárneho týždenníka a perspektíve jeho ďalšieho vydávania napísal stĺpcový úvodník súčasný predseda Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Miroslav Bielik. V januárové dvojčíslo (1-2) je z podstatnej časti venované 30. výročiu vzniku tohto periodika, ktoré má mimoriadne zásluhy na povalení bývalého režimu a na vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Túto tému číslo zdôrazňuje už od prvej strany, a to stĺpcovým komentárom (s pokračovaním na str. 2) predsedu Spolku slovenských spisovateľov Miroslava Bielika s názvom "Načo nám je Literárny týždenník?" a vyjadreniami prvých účastníkov ankety Dušana Čaploviča a Ľuboša Juríka. Redakcia totiž pripravila anketu k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky a 30. výročiu vzniku Literárneho týždenníka.
Anketa o vzniku SR a Literárnom týždenníku
Poprední slovenskí spisovatelia a intelektuáli v ankete odpovedali na tri kľúčové otázky:
- Čo pre vás znamenal vznik samostatnej SR v roku 1993?
- Naplnila samostatná slovenská štátnosť vaše očakávania a čo jej želáte do ďalších rokov?
- Ako vnímate zástoj Literárneho týždenníka v národno-emancipačných zápasoch a v podpore štátotvorných úsilí Slovákov od jeho vzniku v roku 1988 do vzniku samostatnej SR i pri upevňovaní jej štátnosti až do súčasných dní?
Tému v čísle uzatvára celostránková esej prvého šéfredaktora LT Vincenta Šabíka „Literárny týždenník ako tribúna demokratizácie a suverenizácie Slovenska“.
Ďalšie témy a príspevky
V čísle sa objavili aj ďalšie zaujímavé príspevky: vnútropolitický komentár Ľudovíta Števka „Zo škandálov sa človek nenaje“, zahranično-politický komentár Františka Škvrndu „Protirečivé globálne tendencie“ a tradičná „Pohľadnica z Prahy“ od Petra Žantovského. Polemický charakter na tému súčasného pôsobenia verejnoprávneho RTVS majú glosy Pavla Dinku („Do osieho hniezda...“) a Jozefa Čertíka („Reklama, žiaľ, hrá“).
Scénické umenie je zastúpené biografickou esejou Milana Poláka o živote a tvorbe Karola L. Zachara („Tvorca sugestívneho a podmanivého divadla“), ktorá je aj pripomienkou jeho stého výročia narodenia. Dvojstrana venovaná výtvarnému umeniu prináša spomienkovú esej Kláry Kubíkovej o živote a diele sochára Ludwika Korkoša („Vytrvalo tvorivý, s úctou k tradícii“) a rozhovor Štefana Cifru s jubilujúcim maliarom Martinom Kellenbergerom.
Rozhovor s veľvyslankyňou Albánskej republiky na Slovensku Enkeledou Merkuriovou pod názvom „Literatúra a spoločné osudy nás spájajú“ pripravil Pavol Dinka. Faktografický charakter má článok Mariána Servátku „Krátka história Modlitby za Slovensko“, ktorú napísal a na mítingu 1. januára 1993 aj predniesol kňaz Anton Hlinka. Fejtónový podtón má príspevok Juraja Teveca „Trojkráľová zvesť“.
Literárny týždenník a jeho úloha v národných dejinách
Literárny týždenník je slovenské kultúrno-spoločenské periodikum, ktoré vzniklo ako týždenník v roku 1988. Do roku 1990 vychádzal ako časopis Zväzu slovenských spisovateľov, odvtedy vychádza ako časopis Spolku slovenských spisovateľov. V súčasnosti vychádza formou dvojčísel v dvojtýždennej periodicite. Literárny týždenník na sklonku socializmu bol najvýznamnejším mediálnym ohlasovateľom budúcich zmien v spoločnosti. Začali sa v ňom otvárať dovtedy tabuizované témy a uverejňovať proskribovaní a v podstate zakázaní autori.
„Náš časopis bol generátorom a podporovateľom všetkých najvýznamnejších úsilí o demokratizáciu a suverenizáciu slovenského národa a jeho štátnosti, ako bol návrat slovenského znaku - dvojkríža na trojvrší - do štátnej symboliky, prijatie štátnych symbolov SR Slovenskou národnou radou 1. 3. 1990, Deklarácie o zvrchovanosti SR 17. 7. 1992 a vlastnej Ústavy SR 1. 9.“
Šéfredaktori a redakcia
Históriu šéfredaktorov Literárneho týždenníka tvoria mená ako Vincent Šabík (1988 - 1990), Ľuboš Jurík (1990 - 1991), Pavol Števček (1991 - 1995), Ján Majerník (1995 - 1996), Peter Holka (1996 - 1999), Jozef Bob (1999 - 2010), Pavol Janík (2010 - prvý polrok 2013), Pavol Dinka (druhý polrok 2013 - poverený zostavovaním), Štefan Cifra (2014 - 2015), Pavol Dinka (2016 - 2018). V súčasnosti je šéfredaktorom Literárneho týždenníka Štefan Cifra (od 2019), redakciu tvoria: Pavol Dinka, Dušan Mikolaj.
Finančné a mediálne výzvy
V roku 2022 adresoval Spolok otvorený list Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a ministerke kultúry Slovenskej republiky pre neudelenie dotácie pre časopisy Literárny týždenník a Dotyky. V roku 2023 vydali Výzvu za pluralitu názorov a na podporu iniciatívy MK SR novelizovať zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia (FPÚ). Spolok na základe odporúčania komisie pre časopisy už po tretí rok za sebou nezískal finančnú dotáciu FPU na vydávanie svojich časopisov. V januári 2024 nezískal dotáciu pre nedostatočnú kvalitu, keď nevyhovel kritériám FPU.
Oficiálne výhrady komisie FPU v roku 2024 boli nasledovné: „Odborná komisia odporúča žiadosť nepodporiť, keďže časopis v porovnaní s ostatnými periodikami po obsahovej a vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Predovšetkým ide o prínos a relevanciu pre slovenský umelecký kontext, nízku kvalitu publicistiky a recenzistiky. Grafické spracovanie výrazne zaostáva za súčasnými štandardmi. Komisia odporúča špecifikovať cieľovú skupinu a orientovať sa najmä na ňu.“
tags: #30 #vyrocie #literarneho #tyzdennika