Deň nemeckej jednoty (nem. Tag der Deutschen Einheit) je štátnym sviatkom znovuzjednoteného Nemecka, ktorý sa každoročne pripomína 3. októbra. Tento deň oslavuje výročie pripojenia Nemeckej demokratickej republiky (NDR) vrátane východného Berlína k Nemeckej spolkovej republike (NSR) dňa 3. októbra 1990, čím sa zavŕšil proces zjednotenia rozdeleného Nemecka.
Moment znovuzjednotenia symbolizuje aj zásadný krok na ceste zjednotenia dovtedy rozdelenej Európy. Pripomína sa od roku 1991.
Historické korene rozdelenia Nemecka
K rozdeleniu bývalého Nemecka došlo po skončení druhej svetovej vojny (1939-1945). Čoskoro po skončení vojny sa Nemecko stalo objektom mocenského súperenia spojencov. Vzájomné nezhody im znemožnili uzatvoriť dohody, ktoré by sa týkali ďalšieho politického a hospodárskeho vývoja krajiny.
- V západných okupačných zónach, obsadených Spojenými štátmi americkými (USA), Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, bola 23. mája 1949 vyhlásená Nemecká spolková republika (NSR), respektíve Spolková republika Nemecko (SRN), ako sa používa v zmluvách a podobných dokumentoch na Slovensku.
- Následne, presne o mesiac neskôr, 7. októbra 1949, bola vo východnej zóne okupovanej vtedajším Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) vyhlásená Nemecká demokratická republika (NDR).
Na dve časti sa rozdelil aj Berlín; východná časť zostala hlavným mestom komunistického štátu, zatiaľ čo časť s názvom Západný Berlín patrila inej krajine NSR. Symbolom rozdelenia oboch nemeckých štátov sa stal Berlínsky múr, ktorý sa začal stavať 13. augusta 1961 a v roku 1961 bol dokončený. Múr viac než 28 rokov rozdeľoval rodiny, národ, krajinu i celý svet. Tragickým príkladom jeho dôsledkov je osud Petra Fechtera, ktorého pohraničníci postrelili pri pokuse o útek 17. augusta 1962 a nechali ho ležať v území nikoho.
Cesta k znovuzjednoteniu: Vonkajšie vplyvy a vnútorné zmeny
K zjednoteniu NSR a NDR došlo po roku 1989 pod vplyvom vývoja v bývalom Sovietskom zväze. Keď sa v roku 1985 dostal v Sovietskom zväze k moci reformne naladený Michail Gorbačov, začal politiku „perestrojky“ (prestavby) a „glasnosti“ (otvorenosti), postupne rušil ideologické bariéry. Výrazne prispel k dejinnému pohybu demokratických síl vo východoeurópskom bloku. V Nemecku sa to prejavilo masovejšími útekmi občanov NDR do západného Nemecka v lete 1989.
Utečenecká vlna a masové protesty
Už v lete a na jeseň 1989 vznikli konfliktné situácie následkom veľkej utečeneckej vlny občanov NDR, ktorí hľadali útočisko cez veľvyslanectvá NSR v Prahe, Varšave a Budapešti. Zároveň došlo k faktickému otvoreniu hraníc medzi Maďarskom a Rakúskom. Masový útek občanov NDR do NSR sa začal v júli 1989, pričom od júla do decembra 1989 utieklo asi 380 000 ľudí. Útek cez Maďarsko, Poľsko a bývalé Československo bol neskôr legalizovaný.
Na oslavách 40. výročia založenia NDR 7. októbra 1989 sa sformovalo masové protestné hnutie ľudu proti monopolu Jednotnej socialistickej strany Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands - SED). Medzi čestnými hosťami na tribúne bol aj sovietsky vodca Michail Gorbačov, ktorý vedeniu SED a jeho neochote reformovať krajinu dal jasne najavo, že prichádza nová doba. „Myslím si, že nebezpečenstvo čaká na tých, ktorí nereagujú na život.“ Ešte v ten istý deň rozohnala východonemecká polícia vo Východnom Berlíne demonštrantov, pričom viac ako 1000 ich zadržala. Októbrové oslavy vzniku NDR sa stali poslednými v 40-ročnej histórii krajiny.
Pád Berlínskeho múru a zmeny vo vedení NDR
Pod vplyvom protestov 18. októbra 1989 abdikoval Erich Honecker zo svojich funkcií, oficiálne zo zdravotných dôvodov. Jeho následníkom sa stal Egon Krenz, ale už 7. novembra 1989 odstúpili z vlády NDR tak i vedenia SED. O mesiac po oslavách 40. výročia, 9. novembra 1989, došlo k historickému vystúpeniu člena politbyra SED Güntera Schabowského, ktorý v priamom televíznom prejave zrejme omylom vyhlásil, že hranice medzi oboma nemeckými štátmi aj v Berlíne sú otvorené. Tento moment viedol k spontánnemu zbúraniu Berlínskeho múru a otvoreniu hraničných priechodov do NSR. 13. novembra 1989 sa Hans Modrow stal predsedom vlády NDR.
Dokument k 35. výročí pádu Berlínské zdi
Kľúčové kroky a dohody k zjednoteniu
Rok 1990 napokon priniesol mnohé zmeny. Ešte predtým, ako západonemecká mena - Nemecká marka - sa stala oficiálnou menou pre oba štáty, v marci sa konali prvé slobodné voľby v NDR, ktoré vyhrala Kresťanskodemokratická únia (CDU). Jej predstavitelia začali rozhovory so západným Nemeckom, ktoré nakoniec viedli 3. októbra 1990 k zjednoteniu oboch krajín.
Úloha evanjelikov
K zmene režimu vo východnom Nemecku a k zjednoteniu Nemecka významne prispeli nemeckí evanjelici. Celé hnutie sa vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike (NDR) začalo pokojnými modlitbami predovšetkým v evanjelických kostoloch. Historicky prvým a zároveň posledným nekomunistickým ministrom zahraničných vecí NDR bol evanjelický farár Markus Meckel. Ako jeden zo zakladateľov východonemeckej Sociálnodemokratickej strany (SPD) sa zúčastnil aj na rokovaní o zjednotení Nemecka 3. októbra 1990.
Menová, hospodárska a sociálna únia
V máji 1990 podpísali kancelár Helmut Kohl a predseda vlády NDR Lothar de Maizière zmluvu o „Menovej, hospodárskej a sociálnej únii“, teda o hospodárskom spojení oboch nemeckých štátov. Súčasťou dohody bola aj výmena východných mariek za západné marky (DM) v pomere 1:1. Táto zmluva začala platiť 1. júla 1990. Mesiac po tom sa zišiel prvý slobodne zvolený parlament NDR a rozhodol, že aj v Nemeckej demokratickej republike začne platiť ústava Nemeckej spolkovej republiky (Grundgesetz).
Zmluva „Dva plus Štyri“
V júli 1990 rokoval Helmut Kohl opäť s Michailom Gorbačovom na Kaukaze, kde ho prehovoril, aby definitívne súhlasil so zjednotením Nemecka. Kohl a západonemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher tiež súčasne získali súhlas ostatných rozhodujúcich veľmocí s opätovným zjednotením Nemecka. To bolo potom potvrdené zmluvou medzi štyrmi víťaznými mocnosťami druhej svetovej vojny (USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a ZSSR) a oboma doterajšími nemeckými štátmi, tzv. „zmluva dva plus štyri“. Táto zmluva sa oficiálne nazývala Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku. Podpísali ju ministri zahraničných vecí uvedených štátov 12. septembra 1990 v Moskve. Dohodu o odsune vojsk podpísali Michail Gorbačov a kancelár Helmut Kohl v júli 1990 ako súčasť zmluvy umožňujúcej zjednotenie Nemecka. Odsun sa začal 22. augusta 1990.
Zavŕšenie zjednotenia a jeho dôsledky
Oficiálne znovuzjednotenie Nemecka nastalo 3. októbra 1990. V tento deň bola Nemecká demokratická republika vrátane východného Berlína pripojená k Nemeckej spolkovej republike. Jednotný štátny útvar Nemecko (Nemecká spolková republika) pokračuje od tej doby s rovnakým štátoprávnym usporiadaním, aké bolo kodifikované pri vzniku západonemeckého štátu v máji 1949, a so svojím naďalej platným Základným zákonom (Grundgesetz), de facto ústavou. NSR bola rozšírená o päť nových spolkových krajín, tzv. Neue Bundesländer, a zjednotený Berlín. Novými nemeckými spolkovými krajinami sa stali Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko-Anhaltsko, Sasko a Durínsko. Prvé celonemecké voľby do Spolkového snemu sa konali 2. decembra 1990.
Zjednotenie bolo vyvrcholením dlhodobých snáh západonemeckých politikov a verejnosti a tajných želaní veľkej časti východonemeckej verejnosti o prekonanie povojnového usporiadania Nemecka.
Súčasné výzvy a oslavy
V súčasnosti však nemecké médiá poukazujú na to, že pocit spolupatričnosti v krajine slabne. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry YouGov si až 43 percent obyvateľov východných oblastí myslí, že rozdiely prevažujú. Aj podľa oficiálnych kruhov má pocitová priepasť reálne základy - napríklad v majetkových pomeroch, výške miezd či zastúpení vo vedúcich pozíciách. Štúdia Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum ukazuje, že východné spolkové krajiny síce od roku 1990 výrazne dobehli západ, no stále nedosiahli jeho úroveň. Produktivita vo východe je dnes približne na 90 percentách západného priemeru. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyjadril obavy, že „politický stred má čoraz menšiu podporu, a to najmä vo východnej časti krajiny“ a vyzýva obyvateľov, aby sa postavili na obranu demokracie.
Každoročne si Nemci pripomínajú tento sviatok spomienkovou slávnosťou spojenou s oslavami. Každý rok sa na oslavy vyberá nové hostiteľské mesto. Podujatia sa zvyčajne konajú v hlavnom meste tej nemeckej spolkovej krajiny (Land), ktorá v danom roku predsedá Spolkovej rade (Bundesrat). Oslavy Dňa nemeckej jednoty sú často trojdňové festivaly s kultúrnym programom a účasťou najvyšších politických činiteľov.