Samuel Jurkovič (9. február 1796 - 13. júl 1873) patrí medzi kľúčové osobnosti slovenských dejín 19. storočia. Narodil sa v Brezovej pod Bradlom v rodine, ktorá síce mala prostý pôvod, ale patrila k miestnym vzdelaným vrstvám. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ v evanjelickej škole v Novom Meste nad Váhom a neskôr v Sobotišti, kde sa stal aj notárom. Jeho život a dielo sú úzko späté s rozvojom národného povedomia, školstva a sociálnym povznesením slovenského ľudu.
Pôsobenie v národnom hnutí a osveta
Samuel Jurkovič bol aktívnym účastníkom slovenského národného hnutia. Úzko spolupracoval so štúrovcami, podporoval kodifikáciu spisovnej slovenčiny a zúčastňoval sa zasadnutí spolku Tatrín. Významnú stopu zanechal v oblasti pedagogiky: zakladal čitateľské spolky, knižnice a nedeľné školy, písal učebnice a podieľal sa na rozvoji slovenského školstva v duchu odkazu Jána Amosa Komenského.
V roku 1841 založil v Sobotišti ochotnícke Slovenské národní divadlo nitranské. Toto divadlo sa stalo dôležitou tribúnou novej spisovnej slovenčiny a šíriteľom kultúry. Hercami boli študenti štúrovskej generácie, vrátane Ľudovíta Štúra. Jurkovič sa v rámci svojej činnosti zasadzoval aj za rozvoj infraštruktúry, budovanie ciest a zavádzanie slovenčiny do verejného života.
Priekopník družstevníctva v Európe
Do dejín sa Jurkovič zapísal najmä ako zakladateľ prvého úverového družstva na európskom kontinente - Spolku gazdovského, ktorý vznikol 9. februára 1845 v Sobotišti. Cieľom tohto spolku bolo chrániť drobných roľníkov a remeselníkov pred úžerou a podporovať hospodársku svojpomoc, solidaritu a mravné hodnoty v spoločnosti. Jurkovič svojou činnosťou v oblasti poľnohospodárstva a ochrany krajiny predbehol dobu a položil základy sociálne zodpovedného hospodárenia.
Revolučné roky 1848 - 1849
Počas revolučných rokov 1848 - 1849 Samuel Jurkovič podporoval slovenské povstalecké hnutie a Slovenskú národnú radu. Ako člen štábu slovenského povstania v septembri 1848 zabezpečoval materiálne zázemie povstalcov. V júni 1848 prešiel zo Sobotišťa do rodnej Brezovej, kde ho obec povolala za mestského notára. Po potlačení povstania bol prinútený odísť do emigrácie na Moravu a neskôr do Prahy. Na Brezovú sa vrátil v lete 1849, kde pokračoval vo svojej notárskej činnosti až do roku 1857.
Odkaz pre nasledujúce generácie
Samuel Jurkovič zomrel 13. júla 1873 v Brezovej pod Bradlom, kde je dodnes pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho meno nesie aj miestne múzeum v Brezovej, ktoré sa venuje uchovávaniu spomienky na tohto národovca, pedagóga a sociálneho reformátora. Na mieste jeho rodného domu, ktorý bol zbúraný pri panelovej výstavbe, stojí v súčasnosti pamätník. Odkaz Samuela Jurkoviča ostáva súčasťou bohatého kultúrneho a hodnotového dedičstva Slovenska.