Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý si pripomíname 17. novembra, je na Slovensku významným štátnym sviatkom s hlbokými historickými koreňmi. V posledných rokoch však prešiel tento dátum významnými zmenami, najmä v súvislosti s prevádzkou maloobchodu a jeho statusom ako dňa pracovného pokoja. Tieto zmeny sú súčasťou širšieho konsolidačného balíčka, ktorý má dopad na viaceré sviatky.
Historický význam 17. novembra: Deň boja za slobodu a demokraciu
Pôvod sviatku 17. novembra sa viaže k udalostiam z 28. októbra 1939, kedy sa v Prahe konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky. Vtedajší pochod bol zároveň aj protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska. O niekoľko dní neskôr, presne 17. novembra, nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl. Bezpečnostné štátne zložky vtedy vtrhli na školské pražské internáty a stovky študentov deportovali do koncentračných táborov. Deväť funkcionárov študentských organizácií okamžite popravili. O týchto protištudentských represiách vtedy informovali významné svetové médiá a študentské organizácie vo svete.
O pol storočia neskôr, pri príležitosti 50. výročia Medzinárodného dňa študentstva, sa v Prahe konala povolená študentská manifestácia. Študenti sa v piatok 17. novembra 1989 zhromaždili v areáli Univerzity Karlovej na Albertove, odkiaľ pokračovali na Vyšehrad po vopred povolenej trase. V napätej atmosfére sa však demonštranti rozhodli neplánovane sa vydať do centra mesta. V rukách držali zapálené sviečky a skandovali heslá za slobodu. Po ôsmej hodine večer sa proti študentom začal tvrdý policajný zásah, počas ktorého bolo zranených 600 ľudí. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, takzvané červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Na začiatku žiadali najmä vyšetrenie policajného zásahu a neskôr pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala moci. Na námestiach po celom Československu sa konali demonštrácie, ktoré 27. novembra 1989 vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku. Komunistická strana nakoniec prišla o moc 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v československej ústave. Udalosti potom nabrali rýchly spád, prezidentom sa stal Václav Havel, v parlamente pôsobili nezávislí poslanci a prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky v roku 1990 schválilo zákon, podľa ktorého sa 17. november stal pamätným dňom. Vtedy bol ešte oficiálne pomenovaný ako Deň boja študentov za slobodu a demokraciu. Keď sa Slovensko v roku 1993 osamostatnilo, prijalo nový zákon, podľa ktorého zostal 17. november pamätným dňom. V októbri 2001 sa 17. november oficiálne stal na Slovensku štátnym sviatkom a dostal názov, pod ktorým ho poznáme aj dnes - Deň boja za slobodu a demokraciu.
Otváracie hodiny obchodov a služieb: Prehľad zmien
17. november 2023: Pôvodný režim
Keďže 17. november bol v roku 2023 štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, obchody na Slovensku boli v tento deň zatvorené. Výnimku mali len predajne na staniciach, letiskách a benzínkach, lekárne, obchody so suvenírmi a veľkoobchody. V bežnom režime však fungovali reštaurácie a iní poskytovatelia služieb, vrátane kín, divadiel a fitness centier.
Konsolidačné opatrenia a zmeny od 1. novembra 2025
Slovensko v posledných mesiacoch prechádza konsolidáciou verejných financií, ktorá priniesla viaceré zmeny v zákone o sviatkoch a obmedzeniach maloobchodného predaja. Nový režim je výsledkom konsolidačných opatrení, ktorých cieľom je pomôcť rozpočtu získať stovky miliónov eur.
Jednou z kľúčových zmien je, že od roka 2025 (vrátane) už nie je sviatok 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu) dňom pracovného pokoja. To znamená, že 17. november 2025, ktorý pripadne na pondelok, bude už bežným pracovným dňom. Týmto sa mení dlhoročná zvyklosť, keď Slováci boli zvyknutí, že 17. novembra sú všetky obchody zatvorené.
Zákaz maloobchodného predaja sa od 1. novembra 2025 zúžil len na niekoľko vybraných dní v roku. Konkrétne pôjde o:
- 1. január (Nový rok)
- Veľký piatok
- Veľkonočnú nedeľu
- Vianoce - teda 24. december po 12:00, 25. december (Prvý sviatok vianočný) a 26. december (Druhý sviatok vianočný)
Z tohto zoznamu vypadáva 17. november, čo znamená, že maloobchodné predajne budú môcť byť v tento deň otvorené. Tento krok vyvolal diskusiu medzi odborníkmi, odbormi aj podnikateľmi.
Čo sa týka iných sviatkov, novela zákona o správe daní má dopad aj na 1. november (Sviatok všetkých svätých). Hoci tento deň naďalej zostáva sviatkom na účely Zákonníka práce (s nárokom na príplatky), od 1. novembra 2025 môžu byť maloobchodné predajne otvorené. Jozef Mihál, daňový a odvodový expert, vysvetľuje, že zamestnávateľom vzniká povinnosť vyplatiť zamestnancom nielen mzdu, ale aj príplatok za sviatok a za sobotu, ak 1. november 2025 (sobota) je pracovným dňom.
Plánované otváracie hodiny obchodných reťazcov na 17. november 2025
Obchodné reťazce sa už pripravujú na zmeny. Podľa vyjadrení viacerých z nich, budú ich prevádzky 17. novembra 2025 otvorené:
- Tesco: "V pondelok 17. 11. 2025 na Deň boja za slobodu a demokraciu budú predajne Tesco otvorené podľa štandardných otváracích hodín." (Mária Zerzanová, PR manažérka Tesco Stores SK)
- Lidl: Prevádzky budú otvorené ako počas bežného pracovného dňa. Reťazec však pristúpil k úprave otváracích hodín deň pred sviatkom (16. 11.), kedy budú predajne otvorené dlhšie - od 6:30 h do 21:30 h.
- Kaufland: Rovnako ako Lidl, aj Kaufland predĺži otváracie hodiny svojich predajní o pol hodinu pred a po otváracích hodinách v sobotu 16. 11., t. j. od 6:30 h do 21:30 h. Tieto zmeny sa netýkajú prevádzok v bratislavských nákupných centrách Avion a Danubia, kde platí štandardná otváracia doba.
- Coop Jednota: "Všetky regionálne spotrebné družstvá budú mať 17. 11. predajne otvorené v štandardnom režime (pracovný deň), s výnimkou predajní patriacich spotrebnému družstvu COOP Jednota Brezno, ktoré majú skrátenú otváraciu dobu do 12:00 h."
- BILLA: Predajne Billa nebudú meniť otváracie hodiny pred sviatkom, keďže celoročne majú rôzne otváracie hodiny prispôsobené lokalitám. Ich predajne budú 17. novembra otvorené.
Prevádzka reštaurácií a iných služieb počas 17. novembra
Aj v minulosti fungovali reštaurácie, kaviarne, fitness centrá, kiná a divadlá počas sviatku 17. novembra v bežnom režime. Súčasné zmeny tento trend potvrdzujú a predpokladá sa, že tieto služby budú plne dostupné aj v budúcnosti. Podľa Mareka Harbuľáka, prezidenta Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), štátne sviatky boli dlhodobo využívané ako príležitosť na krátku dovolenku či predĺžený víkend, čo pre HoReCa prevádzky v praxi znamená viac návštevníkov a vyššie tržby. Toto im kompenzuje vyššie náklady, napríklad na príplatky pre zamestnancov, a má pre nich ekonomický význam. Zrušenie štátnych sviatkov ako dní pracovného pokoja by však podľa M. Harbuľáka mohlo spôsobiť v sektore cestovného ruchu pokles návštevnosti a obratov.
Diskussia o zmene sviatkov: Pohľady rôznych aktérov
Podnikatelia a ekonomické dopady
Podnikatelia dlhodobo poukazujú na to, že Slovensko má so 16 sviatkami rekordný počet v porovnaní s mnohými vyspelými krajinami a susedmi. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) uvádza, že dva, či tri voľné dni navyše sú luxus, ktorý si slovenská ekonomika nemôže dovoliť. „Nadštandardný počet voľných dní znižuje konkurencieschopnosť podnikov a spomaľuje výkon ekonomiky, čo sa napokon premieta aj do možností firiem zvyšovať mzdy," uvádza ZPS. Pre zamestnávateľov má každý sviatok svoju cenu, pretože produkcia v mnohých odvetviach stojí, no za prácu vo sviatok sa vyplácajú príplatky, ktoré zvyšujú mzdové náklady. RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov) uvádza, že z hľadiska ekonomiky má „rušenie sviatkov" mierne pozitívny dopad na celkovú produktivitu, najmä v odvetviach, kde sa výroba alebo služby úplne zastavujú počas dní pracovného pokoja. Zároveň však zdôrazňujú, že toto opatrenie je len kozmetické a nenahradí absenciu skutočných reforiem.
Reakcie odborárov a zamestnancov
Odborári, zastúpení napríklad Konfederáciou odborových zväzov (KOZ), s rušením sviatkov ako dní pracovného pokoja nesúhlasia. Obávajú sa, že zamestnanci, ktorí budú po novom pracovať počas sviatočných dní za štandardnú mzdu, prídu o príplatky, čo zníži ich príjmy. KOZ odhaduje, že pre niektorých zamestnancov môže ísť o sumu 120 eur ročne. Podľa KOZ sa zvýši celkový počet odpracovaných hodín, ale priemerná mzda zostane rovnaká, alebo dokonca klesne. Poukazujú tiež na to, že Slováci týždenne odpracujú v priemere 39,6 hodín, pričom priemer v Európskej únii je len 37,1 hodiny, a zrušenie sviatkov tento tlak ešte zvýši. Odborové organizácie však môžu prostredníctvom kolektívneho vyjednávania dohodnúť lepšie pracovné podmienky a priaznivejšie odmeňovanie.
Verejná mienka a generačné rozdiely
Prieskum portálu Rozhovory so Šimonom a agentúry SCIO ukázal, že občania Slovenska sú pomerne jednoznačne ochotní zachovať už dnes platný stav, kedy počas niektorých sviatkov nemajú zároveň aj deň pracovného pokoja (napríklad Deň ústavy SR, Deň boja za slobodu a demokraciu). Preferencie sa ale výrazne líšili podľa politického smerovania a veku. Znižovanie počtu sviatkov ako dní pracovného pokoja nepatrí medzi populárne opatrenia, no Združenie podnikateľov Slovenska upozorňuje, že ak by išlo o alternatívu k zvyšovaniu daní, občania by takýto krok prijali s väčším pochopením. Žiaľ, konsolidačné balíčky zvyšujú aj daňovo-odvodové zaťaženie.
Praktické informácie a výnimky zo zákazu predaja
Zákaz maloobchodného predaja sa od 1. novembra 2025 týka len šiestich sviatkov (uvedených vyššie). Naďalej platí, že výnimku zo zákazu má:
- maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach,
- maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov, suvenírov,
- predaj kvetov počas 8. mája a kvetov/ozdobných predmetov na hrobové miesta 1. novembra.
Výnimku tiež má nariadenie práce zamestnancovi v prípade, že ide o nevyhnutné práce, ktoré nemožno vykonať v pracovných dňoch, ako sú naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke namiesto zamestnanca, ktorý sa nedostavil, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, alebo naliehavé práce v poľnohospodárstve.
Poznámka k daňovým povinnostiam
Dôležitou zmenou, ktorá súvisí so sviatkami ako dňami pracovného pokoja, je posun termínov daňových povinností. Podľa § 27 ods. 4 zákona o správe daní, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posúva sa lehota na najbližší pracovný deň. Keďže 17. november už od roku 2025 nie je dňom pracovného pokoja, a napríklad 15. november (termín na podanie oznámenia o zrážkovej dani a jej zaplatenie) pripadá na sobotu, daň treba podať a zaplatiť najneskôr v pondelok 17. novembra, nie 18. novembra, ako by to bolo za iných okolností. Rovnako, ak daňová alebo iná lehota pripadne na niektorý zo sviatkov, ktoré sa nepovažujú za deň pracovného pokoja (napr. 1.9., 28.10., 17.11.), treba ju splniť v ten deň, nie neskôr.
tags: #17 #november #sviatok #restauracie