Spolok Tatrín, založený v polovici 19. storočia, predstavuje míľnik v slovenských dejinách. Išlo o prvú celonárodnú kultúrnu inštitúciu Slovákov, ktorá sa stala priamym predchodcom Matice slovenskej. Jeho vznik bol reakciou na silnejúcu maďarizáciu a potrebu zjednotiť slovenskú inteligenciu v úsilí o vzdelanosť, kultúrny rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka.
Založenie a ciele spolku
Impulz na založenie spolku vzišiel z pamätného stretnutia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v júli 1843 na fare v Hlbokom. Samotný vznik spolku sa datuje na 26. - 28. augusta 1844, kedy sa konalo ustanovujúce zasadnutie v Liptovskom Svätom Mikuláši na evanjelickej fare.
Tatrín bol koncipovaný ako súkromný spolok s cieľom podporovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku. Hlavnými piliermi jeho činnosti boli:
- Vydávanie a distribúcia kníh v slovenskom jazyku.
- Finančná podpora slovenských študentov.
- Zjednocovanie národných aktivít bez rozdielu konfesie a stavu.
Štruktúra a sednice spolku
Zasadania Tatrína sa nazývali sednice. Počas štyroch rokov existencie sa uskutočnili štyri, pričom najväčší historický význam majú prvá a štvrtá.
| Sednica | Dátum | Miesto | Kľúčový význam |
|---|---|---|---|
| 1. sednica | 26. - 28. 8. 1844 | Liptovský Sv. Mikuláš | Vznik spolku, prijatie stanov a voľba orgánov. |
| 2. sednica | 6. 8. 1845 | Liptovský Sv. Mikuláš | Riešenie rozpočtu a edičnej činnosti. |
| 3. sednica | 16. - 17. 8. 1846 | Liptovský Sv. Mikuláš | Príprava žiadosti o povolenie spolku a zbieranie starožitností. |
| 4. sednica | 9. - 10. 8. 1847 | Čachtice | Jazykové zjednotenie štúrovcov a bernolákovcov. |
Prvým predsedom spolku sa stal Michal Miloslav Hodža. Medzi ďalšie významné osobnosti patrili Ľudovít Štúr, Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, Jozef Miloslav Hurban či Ctiboh Zoch.
Od privatizácie k miliónom a kauzám. Príbeh J&T
Zlom v Čachticiach a kodifikácia jazyka
Štvrtá sednica, konaná na katolíckej fare u Jozefa Urbanovského v Čachticiach, bola kľúčová pre národnú jednotu. Stretli sa tu poprední štúrovci i katolícki vzdelanci (napr. Radlinský, Závodník). Spoločne vyriešili pravopisné spory a vymenovali jazykový výbor, čím spečatili dohodu o spisovnej slovenčine. Tatrín tak splnil svoju historickú úlohu - prekonal konfesionálne bariéry a vytvoril základ pre moderný slovenský národný život.
Publikačná činnosť a zánik
K najvýznamnejším vydaniam, ktoré Tatrín podporil, patrili:
- Náuka reči slovenskej (1846) od Ľudovíta Štúra.
- Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847) od M. M. Hodžu.
- Epigenes Slovenicus (1847) a Větín o slovenčině (1848).
Spolok nikdy nezískal oficiálne povolenie od uhorskej vrchnosti, ktorá existenciu takýchto národných inštitúcií vnímala ako ohrozenie. Počas revolučných rokov 1848 - 1849 Tatrín zanikol. Jeho posledným významným činom bolo vydanie 5000 exemplárov Žiadostí slovenského národa z Liptovského Svätého Mikuláša.