11. november: Poľský Deň nezávislosti a jeho význam

11. november 1918 je pre poľské dejiny mimoriadne významným dátumom. V tento deň si Poľsko pripomína znovuzískanie svojej suverenity po 123 rokoch rozdelenia medzi Ruské cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko a Prusko. Týmto sa začala písať história druhej Poľskej republiky.

Oslavy Dňa nezávislosti v Bratislave

Význam tohto výročia si pripomenuli aj v Poľskej škole pri Veľvyslanectve Poľskej republiky v Bratislave, ktorá pod heslom „Čo je nezávislosť?“ zorganizovala oslavu Dňa nezávislosti Poľska. Účastníci si zaspievali štyri strofy poľskej hymny a študenti s učiteľmi predviedli vlastenecké piesne venované znovuzískaniu nezávislosti v roku 1918.

študenti spievajúci poľskú hymnu

Dňa 14. novembra sa v Teatro Colorato uskutočnil koncert s názvom „Muzyka II Rzeczypospolitej" - „Hudba druhej Poľskej republiky", ktorý organizoval Poľský inštitút v Bratislave s podporou Kancelárie predsedu vlády Poľskej republiky. Na koncerte vystúpila Hanna Turonek, sólistka prestížneho varšavského orchestra Sinfonia Varsovia, so svojím súborom.

Program koncertu pripomenul bohatú ľudovú kultúru druhej republiky, medzivojnového Poľska, ktoré bolo krajinou mnohých národov. Zazneli piesne Tatárov, Arménov, Huculov, Karaimov, Bojkov či Ukrajincov, ako aj poľské vlastenecké piesne.

hudobný koncert s poľskou tematikou

Význam viery a kultúry pre národ

Veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku Maciej Ruczaj vo svojom príhovore zdôraznil význam viery a kultúry pre prežitie národa aj v časoch, keď nemá vlastný štát. Tieto skúsenosti podľa neho spájajú Poliakov a Slovákov. Dodal, že rok 1918 bol momentom, keď národy strednej Európy spoločne odmietli imperiálne dedičstvo a vydali sa na cestu nezávislosti.

Porovnanie sviatkov v Poľsku a na Slovensku

Zatiaľ čo na Slovensku je počas celého roka 14 sviatkov a dní pracovného pokoja, v susednom Poľsku ich majú spolu 13. Najbližším sviatkom po Dni nezávislosti je v Poľsku až Sviatok práce na začiatku mája.

Obchody počas sviatkov v Poľsku

V Poľsku sú obchody zatvorené takmer každú nedeľu, ale aj počas štátnych sviatkov. Medzi sviatky, kedy sú obchody zatvorené, patria:

  • 1. a 6. januára
  • 9. a 10. apríla
  • 1. a 3. mája
  • 5. a 16. júna
  • 15. augusta
  • 1. a 11. novembra
  • 25. a 26. decembra

Počas Štedrého dňa sú obchody otvorené do 14:00.

kalendár s vyznačenými poľskými sviatkami

Štátne sviatky v stredoeurópskom kontexte

Pri cestovaní do zahraničia je užitočné poznať aj kalendár štátnych sviatkov danej krajiny. Počet dní pracovného pokoja sa v rôznych štátoch líši. V Českej republike je 13 sviatkov, rovnako ako v Poľsku. Maďarsko má o jeden deň voľna menej, zatiaľ čo Holandsko má len 7 štátnych sviatkov. Slovensko s 16 sviatočnými dňami patrí k tým s vyšším počtom.

Spoločné sviatky Česka a Slovenska

Vzhľadom na spoločnú minulosť majú Česko a Slovensko mnoho štátnych sviatkov spoločných:

  • Deň vzniku samostatného českého/slovenského štátu (1. 1.)
  • Veľký piatok a Veľkonočný pondelok (nepravidelne)
  • Sviatok práce (1. 5.)
  • Deň víťazstva (8. 5.)
  • Príchod slovanských vierozvestcov (5. 7.)
  • Deň boja za slobodu a demokraciu (17. 11.)
  • Vianočné sviatky - Štedrý deň a 1. a 2. sviatok vianočný (24. - 26. 12.)

Rozdiely v českom a slovenskom kalendári

Rozdiely v kalendároch súvisia predovšetkým s hlbšou náboženskou tradíciou na Slovensku a odlišným pohľadom na históriu.

Sviatky oslavované iba na Slovensku:

  • Zjavenie Pána/sviatok Troch kráľov (6. 1.)
  • Výročie Slovenského národného povstania (29. 8.)
  • Deň Ústavy SR (1. 9.)
  • Sedembolestná Panna Mária (15. 9.)
  • Sviatok všetkých svätých (1. 11.)
  • Veľkonočná nedeľa

Sviatky oslavované iba v Česku:

  • Upálenie Jána Husa (6. 7.)
  • Deň českej štátnosti (28. 9.)
  • Deň vzniku samostatného československého štátu (28. 10.)

Poľské sviatky a ich význam

V Poľsku sa okrem už spomínaného Dňa nezávislosti (11. novembra) oslavujú aj ďalšie významné sviatky:

  • Nový rok (1. 1.)
  • Veľkonočný pondelok
  • Sviatok práce (1. 5.)
  • Deň ústavy (3. 5.)
  • Svätodušná nedeľa (50 dní po Veľkej noci)
  • Slávnosť tela a krvi Krista (Božie telo) (60 dní po Veľkej noci)
  • Nanebovzatie Panny Márie/Deň poľskej armády (15. 8.)
  • Sviatok všetkých svätých (1. 11.)
  • Vianoce (25. a 26. 12.)

Je zaujímavé, že Poľsko neoslavuje Deň víťazstva nad fašizmom, napriek tomu, akou ničivou skúsenosťou bola pre krajinu druhá svetová vojna.

Význam konkrétnych poľských sviatkov:

  • Svätodušná nedeľa: Oslavuje zoslanie Ducha svätého na apoštolov po Ježišovom nanebovstúpení. Je to jeden z najdôležitejších kresťanských sviatkov.
  • Slávnosť tela a krvi Krista (Božie telo): Rímskokatolícky sviatok pripomínajúci prítomnosť Ježišovho tela a krvi v eucharistii. Počas tohto sviatku sa často konajú alegorické sprievody.
  • Deň nezávislosti (11. november): Pripomienka obnovenia poľskej suverenity v roku 1918.

Maďarské štátne sviatky

V Maďarsku sú štátnymi sviatkami:

  • Nový rok (1. 1.)
  • Veľká noc (nedeľa a pondelok)
  • Sviatok práce (1. 5.)
  • Vianoce (25. a 26. 12.)
  • Svätodušná nedeľa
  • Sviatok všetkých svätých (1. 11.)

Okrem toho si Maďari pripomínajú aj kľúčové historické udalosti:

  • 15. marec: Vypuknutie revolúcie v roku 1848.
  • 20. august: Deň samostatného štátu (Deň sv. Štefana).
  • 23. október: Vypuknutie revolúcie v roku 1956.

Za štátny sviatok je vyhlásený aj Svätodušný pondelok.

tags: #11 #novembra #sviatok #polsko