Presne pred 108 rokmi, 13. mája 1917, sa začali zjavenia Panny Márie trom pastierskym deťom v portugalskej Fatime. Tieto udalosti sa odohrali v čase, keď Portugalsko ovládalo tvrdý proticirkevný režim a Cirkev prežívala silný útlak. V tom istom roku vrcholila aj prvá svetová vojna, na frontoch zomierali tisíce vojakov a civilistov, a Európa čelila hladomorom a vzburám.
Fatima pred zjaveniami
Až do jari 1917 bola Fatima, vzdialená 120 kilometrov severne od Lisabonu, bezvýznamnou dedinou. V roku 1910 republikánsky prevrat zvrhol monarchiu, kráľ Manuel II. utiekol do exilu. Cirkev, ktorá stáročia podporovala feudálne štruktúry, sa ocitla v hľadáčiku republikánov. Rehoľné rády boli zakázané, cirkevný majetok a školy znárodnené a nepoddajní duchovní zatknutí. V tomto militantne antiklerikálnom kontexte sa udiali mariánske zjavenia vo Fatime.
Anjelské zjavenia - Príprava na posolstvo
Ešte pred zjaveniami Panny Márie boli deti pripravené na mimoriadnu udalosť prostredníctvom zjavení anjela.
Prvé zjavenie anjela (1915)
V roku 1915 osemročná Lucia dos Santos pásla ovce so svojimi kamarátkami na pozemku ich rodiny v Cabeco. Zjavil sa im anjel, ktorého videli ako priesvitnú postavu vznášajúcu sa vo vzduchu. Deti nevedeli, čo to je. Lucia o tom mlčala, ale jej kamarátky správu rozniesli po dedine.
Druhé zjavenie anjela (leto 1916)
V lete 1916 sa im anjel zjavil opäť, tentoraz ako pekný mladík, priesvitný ako krištáľ. Predstavil sa ako anjel mieru a povedal im, aby sa ho nebáli. Pokľakol na zem, sklonil čelo až k zemi a prikázal im opakovať trikrát tieto slová: „Môj Bože, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba, milujem ťa! Prosím ťa za odpustenie pre tých, ktorí neveria, tebe sa neklaňajú, v teba nedúfajú a teba nemilujú.“ Potom vstal a dodal: „Tak sa modlite.“ Tieto slová sa im vryli hlboko do pamäti a nikdy na ne nezabudli. Odvtedy trávili dlhý čas hlboko sklonení opakovaním tejto modlitby, niekedy až do únavy.
Tretie zjavenie anjela (leto 1916)
Niekedy v lete 1916, pri studni Lucinho domu, deti opäť uvideli postavu anjela, ktorý im povedal: „Čo robíte? Modlite sa, veľa sa modlite! Najsvätejšie Srdce Ježišovo a Márie majú s vami plán milosrdenstva. Prinášajte Najvyššiemu Pánovi neustále modlitby a obete. Prinášajte Bohu ako obetu všetko, čo môžete, na zmierenie za hriechy, ktoré Boha zraňujú a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Privolávajte tak mier do vašej vlasti. Ja som anjel strážny Portugalska. Predovšetkým prijmite a odovzdane neste utrpenie, ktoré na vás Pán zošle.“ Po tomto zjavení anjela sa deti začali viac modlievať a pripravovať sa na veľký plán, aj keď netušili, aký plán má s nimi Boh.
Štvrté zjavenie anjela (koniec leta/začiatok jesene 1916)
Tretie zjavenie anjela sa odohralo koncom leta alebo začiatkom jesene v roku 1916. Na úpätí hory Cabeço bola jaskyňa, v ktorej sa Lucia, František a Hyacinta modlili modlitbu, ktorú ich naučil anjel. Lucia opísala, že „v ľavej ruke držal kalich, nad ním sa vznášala hostia, z ktorej kvapkalo niekoľko kvapiek krvi do kalicha.“ Anjel im potom povedal: „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam a obetujem ti Telo, Krv, Dušu a Božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo všetkých svätostánkoch sveta, na zmierenie za potupy, rúhania a ľahostajnosť, ktorými je urážaný.“ Potom sa zodvihol, vzal kalich a hostiu, podal Lucii svätú hostiu a rozdelil krv z kalicha Hyacinte a Františkovi, pričom povedal: „Prijmite Telo a pite Krv Ježiša Krista, ktorého nevďační ľudia tak ťažko urážajú!“
Zjavenia Panny Márie (1917)
Trom deťom - 10-ročnej Lucii, 9-ročnému Františkovi a 7-ročnej Hyacinte - sa v roku 1917 šesťkrát, pravidelne raz za mesiac, počnúc od 13. mája a končiac 13. októbra, zjavovala Panna Mária. Všetky tieto zjavenia sú kľúčové pre pochopenie fatimského posolstva.
Prvé zjavenie (13. máj 1917)
13. mája 1917, v nedeľu, pásli tri deti ovce v údolí Cova da Iria. Okolo jednej hodiny popoludní sa im nad malým dubom zjavila Panna Mária. Prišla oblečená v bielom, skvejúcom sa šate. Povedala deťom, že prichádza z neba a chce, aby vždy trinásteho dňa v mesiaci prichádzali na toto miesto, a to počas šiestich mesiacov po sebe. Sľúbila, že potom im povie, čo chce. Potom deti zalialo silné svetlo, odraz lúčov, ktoré vychádzali z rúk Panny Márie. To svetlo ich preniklo do hlbín duše, takže sa uvideli v Bohu, ktorý bol tým svetlom, omnoho jasnejšie, akoby sa mohli vidieť v najlepšom zrkadle. Po zjavení Panna Mária Lucii povedala, že Boh ponúka ľuďom pomoc skrze ňu do boja, ktorý satan vypovedal tomuto svetu. Keď sa zjavenie skončilo a deti prišli domov, Lucia mala z toho problémy, jej mama nechcela prijať správu o videní svojej dcéry.
Druhé zjavenie (13. jún 1917)
Deti Panne Márii prisľúbili, že prídu na to isté miesto aj trinásteho v nasledujúci mesiac. Okolo poludnia sa situácia zopakovala - objavil sa blesk a žiara, v ktorej prichádza na obláčiku Panna Mária. Panna Mária im opäť hovorí: „Chcem, aby ste prišli tu aj 13. na budúci mesiac, aby ste sa modlili ruženec každý deň a aby ste sa naučili čítať.“ Predstavila sa ako Matka a žiadala bežnú vec od detí, aby sa naučili čítať a písať, čo v tých časoch nebolo také bežné ako dnes. Panna Mária dala Lucii nádej a povedala jej: „Áno, urobím zázrak, potvrdím pravosť týchto zjavení, ale až 13. októbra. Všetko to, čo trpíš, všetko obetuj za obrátenie hriešnikov, lebo veľmi veľa duší v týchto časoch prichádza do zatratenia, do pekla. Lebo niet nikoho, kto by sa za nich modlil.“ Hyacinta a Lucia Pannu Máriu videli aj počuli, František ju iba videl, ale nepočul. Lucia poprosila Máriu, aby ich vzala do neba. Panna Mária odpovedala: „Áno, Hyacintu a Františka si tam skoro vezmem, ale ty zostaneš ešte nejaký čas tu na zemi. Ježiš chce, aby ho ľudia poznali a milovali, a ty mu máš pri tom pomáhať. Chce zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“ Po tomto zjavení deti vážne prijali slová Panny Márie, nadšene sa snažili zachraňovať duše a začali sa veľa modliť a prinášať obety. Žili veľmi chudobne, jedlo mali skromné, suchý chlieb prestali jesť a dávali ho ovečkám, aby to všetko obetovali za hriešnikov.
Tretie zjavenie (13. júl 1917)
13. júla 1917 si Panna Mária žiadala, aby deti opäť prišli do Cova da Iria. Lucia prežívala zápas s útokmi od mamy, kňaza, výsmechom dedinčanov a pochybnosťami, či by zjavenia nemohli byť dielom satana. To všetko na ňu doľahlo natoľko, že sa Lucia rozhodla 13. júla do Cova da Iria neísť. František a Hyacinta jej dohovárali, že sľúbili, a sami tam ísť nemôžu. Nakoniec však všetci traja išli. Okolo jednej hodiny popoludní sa opakovala situácia z predchádzajúcich mesiacov. Panna Mária prichádza v neobyčajnom svetle a žiare, oblečená v bielom. Lucia sa jej pýta, čo od nich chce. A Panna Mária im odpovedala, že chce, aby aj na nasledujúci mesiac, 13. augusta, Lucia prosila Pannu Máriu, aby im povedala, kto je, a aby urobila zázrak, pomocou ktorého by ľudia uverili zjaveniam.
Fatimske tajomstvá
13. júla im Panna Mária dala tajomstvo o udalostiach, ktoré čakajú tento svet. Toto tajomstvo je rozdelené do troch častí:
- Prvá a druhá časť boli zverejnené krátko po týchto zjaveniach. Lucia to popisuje takto: „Panna Mária roztiahla ruky a z jej prstov vytryskla žiara, ktorá akoby prerazila hlbiny zeme. Zdalo sa, že odraz žiary prenikol do zeme a videli sme sťa more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňami, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch. Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti, zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Pod vplyvom tohto videnia som zúfalo vykríkla. Počuli to všetci okolostojaci. Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. Ale boli priesvitní, ako to rozžeravené uhlie. Vtedy nám Panna Mária povedala: „Videli ste peklo, kam sa dostávajú duše úbohých hriešnikov. Aby ich zachránil, chce Boh vo svete zaviesť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Vojna sa chýli ku koncu. Ak neprestanú urážať Boha, vypukne za pontifikátu Pia XI. nová, krutejšia vojna. Aby sa tomu zabránilo, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a o zmierne sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci. Ak ľudia splnia moje želanie, Rusko sa obráti a bude mier.“ Panna Mária dodala, že napokon zvíťazí jej Nepoškvrnené Srdce, Svätý Otec jej zasvätí Rusko, to sa obráti a svetu bude dopriaty na nejakú dobu mier.
- Tretia časť bola zverejnená až 13. mája 2000. Lucia o nej napísala: „Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý ako sa zdá mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ‚niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú‘ biskupa oblečeného do bieleho ‚mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec‘. Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli.“ Sestra Lucia a Ján Pavol II. v tom videli jasný odkaz na atentát na pápeža v roku 1981, ktorý sa odohral práve 13. mája, v deň výročia prvého fatimského zjavenia. Boli presvedčení, že pápež bol zachránený vďaka Máriinej pomoci.
Na konci tohto tretieho zjavenia Panna Mária naučila deti modlitbu, ktorá sa modlí po každom desiatku svätého ruženca. Je to fatimská modlitba, ktorá bola pridaná ako odprosujúca modlitba za hriešnikov.
Zadržanie detí a štvrté zjavenie (13. august/19. august 1917)
Zjavenia Panny Márie veľmi dráždili slobodomurárov. Starosta krajského mesta Vila Nova de Ourém prišiel 13. augusta do Fatimy na faru za pánom farárom a žiadal si predvolať deti. Tam ich vypočúval a zastrašoval, žiadal, aby odvolali zjavenia a pripustili, že klamali. Hyacinte dokonca povedal, že ak to neodvolá, má kotol s vriacim olejom a v ňom ju uvarí. Nakoniec zavolal psychiatra, aby deti vyšetril a vyhlásil, že majú halucinácie a sú psychicky choré. Ľudia prichádzali do Cova da Iria. Okolo poludnia všetci uvideli žiaru, v ktorej Panna Mária prichádza, ale deti neprišli. Ľudia nevedeli, čo sa stalo. Neskôr niekto v zástupe vykríkol, že starosta deti uväznil, a tak sa zdvihla vlna odporu voči starostovi. Keďže sa deti 13. augusta na zjavenie nemohli dostaviť, Panna Mária sa im zjavila až 19. augusta, keď pásli ovce. Opätovne zopakovala, že si želá, aby do Cova da Iria prišli aj na ďalší mesiac 13. septembra a 13. októbra. A tu im aj sľúbila, že v októbri urobí zázrak. Ľudia sa začali na deti obracať s rôznymi prosbami, aby ich predkladali Panne Márii. Lucia všetky prosby odovzdávala Panne Márii.
Piate zjavenie (13. september 1917)
13. septembra Panna Mária prišla do Cova da Iria. Spolu s deťmi tam prišiel aj veľmi veľký zástup ľudí. Lucia sa jej opäť pýtala, čo si od nich žiada. „Modlite sa ďalej ruženec, aby ste vyprosili koniec vojny. V októbri príde i Kristus Pán, Sedembolestná Panna Mária a Panna Mária Karmelská, svätý Jozef s Ježiškom, aby požehnali svet. Boh je s vašimi obetami spokojný, ale nechce, aby ste spali s povrazom obviazaným okolo tela.“ (Deti totiž začali nosiť okolo tela kúsok hrubého povrazu, ktorý si nedávali dole ani v noci.)
Posledné zjavenie a zázrak slnka (13. október 1917)
13. októbra 1917 sa do Fatimy chystalo veľmi veľké množstvo ľudí, pretože na tento deň bol prisľúbený zázrak. Lucia o tomto zázraku hovorila, že Panna Mária potvrdí pravosť zjavení. Lucia to doma nemala ľahké, jej mama bola plná strachu, že Lucia ľudí podviedla. Podľa štatistík prišlo 13. októbra do Cova da Iria asi 70 000 ľudí. Počasie nebolo dobré, pršalo, bola zima, fúkal strašný vietor. Ľudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Keďže fúkal vietor, nepomohli im ani dáždniky. Do Cova da Iria prichádzali aj mnohí slobodomurári, ktorí chceli všetko zosmiešniť a uviesť v masmédiách, akí klamári sú kresťania. Pre nich bola chvíľa čakania veľmi dlhá. Okolo poludnia prišli do Cova da Iria aj deti. Mali veľký problém dostať sa cez davy ľudí. Okolo poludnia v žiare a blesku prišla Panna Mária, zjavila sa im nad nízkym dubom, ktorý už bol celý zničený, pretože ľudia ho už obtrhali. Lucia sa jej opäť pýtala, čo si od nich žiada. Ona si žiadala, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť, pretože je Ružencová Panna Mária. Chcela, aby sa každý deň modlili svätý ruženec. Keďže v tom čase bola prvá svetová vojna, Lucia sa jej pýtala, či sa skoro skončí táto vojna. Panna Mária im hovorí, že áno, skončí sa skoro a vojaci sa vrátia domov. Lenže potom sa stala jedna zvláštna vec. Slnko predtým bolo zakryté mrakmi, husto pršalo. Tesne pred tým, ako malo začať zjavenie, dážď ustal, mraky sa akoby začali od seba vzďaľovať a v malej štrbine sa začalo ukazovať slnko. A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj ako „tanec slnka“. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo to hrozné. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Ľudia od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Úkaz trval asi 10 minút. Potvrdenie pravosti Máriiných zjavení zázračným „tancom slnka“ bolo vo všeobecnosti nevyvrátiteľné; videli ho desaťtisíce ľudí. Pozorovaná rotácia slnka sa nedala uspokojivo vedecky vysvetliť. Tento jav zanechal silný dojem nielen na veriacich, ale aj na skeptikov a bol opakovane dokumentovaný. Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do Slnka, v popredí Slnka uvideli Pannu Máriu, malého Ježiška a svätého Jozefa. Panna Mária sa im tam zjavila so Svätou Rodinou. Potom toto zmizlo a Panna Mária sa im zjavila ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Keď toto zmizlo, potom sa im Panna Mária zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Prítomnosť Svätej Rodiny v zjavení chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby sme upriamili svoj pohľad na Nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu videla výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote, a zjavenie Bolestnej Márie videla ako výzvu k dokonalosti kresťanského života, čím nám chce vyjadriť hodnotu utrpenia a obety z lásky. Tento zázrak potvrdil pravosť zjavení vo Fatime. Celé posolstvo fatimskej Panny Márie musíme chápať vo svetle materinskej lásky. Zjavenie 13. októbra sa skončilo, ale zjavenia sa týmto nekončia.
Fatima zjavenie v r 1917
Siedme zjavenie (15. jún 1921)
13. októbra sa zjavenia vo Fatime končia a 25. októbra sa začína veľká októbrová socialistická revolúcia, to, o čom Panna Mária v júli deťom hovorila. Rusko začína rozširovať svoje bludy do celého sveta. Všetko to začína v Rusku v strašnej sile a moci. Stalin likvidoval cirkev, kňazov, kostoly. Roky po októbrovej revolúcii to boli roky mučeníctva v Rusku. Preto Panna Mária povedala, že príde a požiada Svätého otca o zasvätenie Ruska. Po týchto pravidelných zjaveniach sa Panna Mária deťom zjavuje ešte niekoľkokrát. Jedno zjavenie mala ešte Hyacinta tesne pred svojou smrťou. Panna Mária Lucii povedala, že Hyacintu a Františka si zoberie veľmi skoro, ale ona na určitý čas ostane na tomto svete. Pán Ježiš si ňou chce poslúžiť, aby dala spoznať a milovať Pannu Máriu. „Pán Ježiš chce ustanoviť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“ V roku 1918 František ochorel. V Portugalsku vtedy zúrila chrípková epidémia a on na to ochorel.
15. júna 2021 sme si pripomenuli 100 rokov od takzvaného siedmeho zjavenia Panny Márie vo Fatime. Sestra Lucia (na snímke v roku 2000), jedna z troch fatimských vizionárov, ktorým sa zjavila Panna Mária. „Je to zjavenie, o ktorom vieme od samého začiatku zjavení. Hovoríme o niečom, čo oznámila Panna Mária, teda neobjavujeme nový obsah zjavení po rokoch.“
Osudy fatimských vizionárov
Dvaja z troch fatimských vizionárov zomreli veľmi skoro po zjaveniach:
- František Marto zomrel ako desaťročný (11. jún 1908 - 4. apríl 1919)
- Hyacinta Martová ho o rok neskôr nasledovala do večnosti (11. marec 1910 - 20. február 1920)
Pápež František ich oboch svätorečil 13. mája 2017, v deň 100. výročia prvého fatimského zjavenia; odvtedy si ich za ich príkladný život môže uctievať celý svet. Ich staršia sesternica Lucia dos Santos (28. marec 1907 - 13. február 2005) si uvedomovala, že Panna Mária jej dala poslanie ohlasovať fatimské posolstvo. Aby to mohla robiť, musela sa naučiť čítať a písať. Miestny biskup však rozhodol inak. Nechcel, aby odišla do Lisabonu, pretože tam by okolo nej a zjavení, ktoré boli pre portugalské úrady nepohodlné, narastal rozruch. Bolo potrebné túto záležitosť utajiť. Krzysztof Czapla uviedol, že „Lucia v tom čase prežívala niečo ako duchovnú krízu. Tušila, že sa do svojej milovanej Fatimy možno už nikdy nevráti.“ Páter Czapla poukázal aj na to, že Lucia, „keď chodila na cintorín, kde bol pochovaný jej otec, išla aj do Covy da Iria, kde sa zjavenia odohrali. Práve tam, v čase krízy, ktorú prežívala, prišla 15. júna 1921 Panna Mária, položila jej ruku na rameno a povedala: ‚Prichádzam po siedmy raz.‘ V tej chvíli Luciina vnútorná vzbura ustúpila rozhodnutiu, že chce naplno plniť Božiu vôľu, s ktorou už pred rokmi súhlasila. A tak sa aj stalo.“
Význam fatimských zjavení
Zjavenia v roku 1917 ako znamenie nádeje dodali ťažko skúšanému portugalskému duchovenstvu novú podporu medzi obyvateľstvom. Politická situácia krajiny sa však naďalej zhoršovala. Na naliehanie svojho tradičného spojenca Veľkej Británie sa Portugalsko nechalo v roku 1917 zatiahnuť do vojny - a bolo tvrdo porazené; nasledoval hladomor. Počas 16 rokov republiky od roku 1910 Portugalsko vystriedalo 50 vlád až do vojenského puču v roku 1926.
Kongregácia pre náuku viery v dokumente o Fatime uvádza, že „posolstvo Fatimy je najprorockejšie z moderných zjavení“ a určite ovplyvnilo Cirkev i celý svet najviac zo všetkých zjavení 20. storočia. Zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré Panna Mária žiadala, bolo splnené v roku 1984 pápežom Jánom Pavlom II.
Fatima je obľúbené miesto pápežov. V sobotu 5. augusta pápež František navštívil svetoznáme mariánske pútnické miesto druhý raz počas svojho pontifikátu. Dôvodom je to, čo pred vyše 100 rokmi v dedinke na západe Portugalska videli traja pastierikovia. Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky k nám, ktorú máme veľkodušne s láskou opätovať. Je aktuálne pre naše časy, ale aj pre budúce pokolenia. Vo Fatime Boh zasahuje skrze Pannu Máriu použijúc tri malé, nevzdelané deti, ktoré nevedia ani čítať, ani písať. Naviac vekom sú veľmi mladučké, 10-ročná Lucia, 9-ročný František a 7-ročná Hyacintka. „Fatima je cestou k záchrane hriešnikov pred peklom; pred niečím, čo je najväčšou tragédiou človeka. Fatima bude platiť dovtedy, kým bude na svete čo i len jeden hriešnik. Máme povinnosť v duchu lásky k blížnemu ho zachrániť. Panna Mária dáva konkrétny liek: oddanosť jej Nepoškvrnenému Srdcu,“ zdôraznil riaditeľ fatimského sekretariátu.
Posolstvo Matky Božej Fatimskej je plné materinskej lásky. Ukazuje ľudstvu cestu, ako kráčať k svätosti. Iba pokánie je jedinou cestou k morálnej náprave. Mali by sme si uvedomiť, že opravdivý pokoj nie je iba bezvojnový stav; nie je ani len rovnováha medzi protikladnými mocnosťami alebo výsledok despotickej vlády. V pravom zmysle slova je pokoj „dielom spravodlivosti“ (porovnaj Izaiáš 32, 17). Pravý pokoj je ovocím poriadku, ktorý vštepil do ľudskej spoločnosti jej božský Zakladateľ a ktorý majú ľudia uskutočňovať. Želaný pokoj sa nikdy nezískava raz navždy. Treba ho budovať nepretržite. Vrchnosť má zaručiť všetkým osobné blaho, v ktorom si budú medzi sebou vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. V roku stého výročia fatimských zjavení sme tak dostali ďalšiu veľkú ponuku - cestou osobného pokánia môžeme prispieť k lepšiemu životu. Nebojme sa používať osvedčené duchovné prostriedky ponúkané Pannou Máriou.