Práve 25. februára 1919 bol prijatý zákon č. 84, ktorým sa začala menová odluka novovzniknutej Československej republiky od Rakúska-Uhorska. Aj keď sa na Slovensku od roku 2009 používa euro, celé desaťročia sa na jeho území platilo Korunou československou. V monarchii sa koruna používala už od roku 1892, kedy nahradila zlaté.
Vzhľadom na vysokú mieru inflácie v Rakúsku a Maďarsku však nová československá vláda považovala za potrebné, aby malo Československo vlastnú menu. Cieľom práce je priblížiť históriu vzniku a vývoj platidiel na našom území, a zároveň poukázať na vývoj peňažníctva na Slovensku od naturálnych výmien, cez prvé platidlá a prvé mince až po súčasnú formu peňazí.
Kontext vzniku prvej Československej koruny
Historický proces vývoja platidiel v dejinách ľudstva sa začal až vtedy, keď si človek uvedomil, že okruh životných potrieb si môže rozšíriť výmenou vlastných produktov za iné výrobky. Hodnota tovarov nebola trvalá, určovala sa porovnávaním množstva práce, ktorá sa musela na jednotlivé výrobky vynaložiť. Spoločnosť začala pri výmene využívať jediný druh tovaru, a ten sa stával všeobecnou mierou hodnoty. Výmena sa tak značne zjednodušovala a zrýchľovala.
Existuje však i zápis o používaní plátna na platenie, ktorý pochádza od arabského kupca Ibrahima ibn Jakuba. V roku 965 napísal, že medzi západnými Slovanmi (dnešnými Čechmi, Lužickými Srbmi, Poliakmi a Slovákmi) sa používali na platenie ľahké šatôčky z tenkej tkaniny. Ľudia pomocou nich obchodovali a vymieňali medzi sebou tovar, kupovali za ne pšenicu, otrokov, kone, zlato, striebro. Prvými „výrobcami“ peňazí u nás boli teda tkáči. Označil ich ako „predmetové“ alebo „vecné“ peniaze.
Neskôr sa platilo kovmi, ktoré na to majú ideálne vlastnosti. Kelti boli prví, ktorí začali raziť prvé zlaté a strieborné mince na našom území a svoje mince označovali veľkými iniciálami. Po práve ich môžeme považovať za zakladateľov prvého peňažného systému a mincovníctva na Slovensku. Na územie Šariša alebo Spiša začali prenikať v prvom a druhom storočí nášho letopočtu.
V 4. až 5. st. n.l. zasiahlo územie Slovenska sťahovanie národov čo prinieslo na naše územie platidlá rímskej ríše - zlaté rímske solidy. Veľká Morava sa viazala na cudziu menu predovšetkým byzantskej a franskej ríše. Na území Slovenskej republiky sa našiel jediný nález mince z tohto obdobia. Je ním Karolínska minca objavená v Hradisku v Nitre z 9.-10. storočia. Na vnútorných trhoch Veľkomoravskej ríše slúžili ako výmenný prostriedok resp. platidlo železné hrivny.
Územie Slovenska bolo začlenené do uhorského štátu na začiatku 11. storočia. Mince tohto obdobia sa vyskytujú doteraz v dvoch druhoch, resp. O konsolidáciu peňažných pomerov v Uhorsku sa zaslúžil uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjou v období zač. 14. až polovica 16. stor. Za jeho vlády sa začali raziť prvé zlaté uhorské mince vo forme florénov, dukátov a grošov. Zlato, z ktorého sú razené má rýdzosť 23 karátov. Pravidelná razba toliarov, ich dielov a násobkov v Uhorsku sa začala až od roku 1553. Okrem nich sa ďalej razili dukáty a drobné strieborné mince. Toliar ako základná jednotka novej tzv. toliarovej meny má pôvod v Jachymove.
Koncom 17. a zač. 18. stor. sa dostali do obehu aj núdzové platidlá, ktoré razili napríklad v čase protihabsburských povstaní v Prešove, Leopoldove, Banskej Štiavnici a v Košiciach. Významnou zmenou v peňažnom systéme u nás bolo zavedenie papierových peňazí. Peniaze tzv. Korunová mena platila až do rozpadu monarchie v roku 1918. Československá republika bola jediným z nástupníckych štátov, ktoré si ponechala korunovú menu.
Menová odluka a vznik Československej koruny
Československá vláda už v prvých mesiacoch vzniku republiky vynakladala všetko úsilie, aby čo najskôr utvorila vlastnú československú menu. Tieto peniaze sa k nám dostávali zo susedných štátov, kde boli tiež ešte v obehu. Zemská banka v Prahe pripravila preukazy s dátumom 1. januára 1919, ktorých text uvádza, že ide o poukážky na bankovky rakúsko-uhorskej banky. Až do 26. februára 1919 boli v Československu rakúsko-uhorské platidlá.
Uzavreli sa hranice štátu, úrady začali kolkovať rakúsko-uhorské bankovky. Československá vláda rozhodla nakoniec, že nová formálna mena bude československá koruna, ktorá sa bude deliť na 100 halierov. Návrhy peňazí urobili výtvarní umelci, predovšetkým Alfons Mucha a Otakar Španiel. Vydať ich mala kremnická mincovňa.
Proces kolkovania a sťahovania starých bankoviek
Krátko po prijatí príslušného zákona č. 84 sa začali rakúsko-uhorské bankovky kolkovať a zároveň postupne sťahovať z obehu. Celý proces trval len týždeň, od 3. do 9. marca 1919.
Pravidlá kolkovania boli nasledovné:
- Kto odovzdal na okolkovanie do 2000 korún, tomu po zaplatení jednopercentného poplatku rovnakú sumu vrátili.
- Zo sumy nad 2000 korún vyplatili občanovi len polovicu, druhú dostal ako zálohu na majetkovú dávku (vtedajšia forma majetkovej dane).
- Z čiastky nad 10 000 korún ostala majiteľovi len štvrtina. Zvyšné peniaze sa ľuďom ukladali ako nútený vklad s úrokom 1 percento a s dobou splatnosti 30 rokov. V roku 1949 už svoje peniaze nik nedostal.
Banky počas kolkovania nesmeli prijímať ani vyplácať vklady. Rovnako veritelia nemuseli prijímať pohľadávky vzniknuté pred reformou. Štát dokonca uzatvoril aj hranice.
Prvé československé bankovky a mince
Na základe zákona z apríla toho istého roku sa začali pripravovať nové československé bankovky. Prvou z nich, ktorou mohli občania platiť, bolo československá stokorunáčka z júla 1919. Nedokonalé technické vybavenie tlačiarní, ktoré nevedeli zabezpečiť na platidlách ochranné znaky, viedlo k tomu, že po ich vydaní zneužili mnohí falzifikátori. Začali vyrábať falošné štátovky tejto prvej emisie.
Kremnická mincovňa začala v roku 1921 raziť zo zlúčeniny medi a niklu prvé československé desaťhalierové mince a jednokorunové mince. Prvú vyššiu hodnotu kovových peňazí vyrazili v roku 1925 a bola to päťkorunáčka. V rokoch 1925-1938 sa razili v Kremnici strieborné razby 5-korunáčky, 10-korunáčky a 20-korunáčky.
Vývoj meny v období prvej Československej republiky a neskôr
Koruna československá (súdobé písanie do roku 1991 väčšinu času koruna československá; v období prvej republiky bola oficiálna skratka Kč, potom od roku 1945 Kčs) bola mena, ktorá platila v Česko-Slovensku od roku 1918. Koruna sa ďalej delila na 100 halierov. Spočiatku existovali aj halierové mince, no s postupujúcim rastom cenovej hladiny najdrobnejšie mince postupne mizli. K roku 1992 už najmenšou platnou mincou bol desaťhaliernik.
Inflácia sužovala československú ekonomiku aj v rokoch 1920 a 1921, čo si vyžadovalo nepopulárne opatrenia. Aj keď bol Alois Rašín vo funkcii ministra financií len krátko, stal sa natoľko nenávideným, že naňho vo februári 1923 spáchal komunista Josef Šoupal atentát. Rašín podľahol zraneniam 18. februára.
Bankovka v hodnote Tisíc korún československých z roku 1934 bola v roku 1937 ocenená na medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži.
Menové reformy po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne bola 1. novembra 1945 prevedená menová reforma, ktorá riešila problém, že na území Česko-Slovenska kolovalo príliš mnoho platidiel okrem piatich mien (protektorátna, ríšskonemecká, slovenská, maďarská a poľská) i rôzne vojenské poukážky.
Ďalšia menová reforma prišla k 1. júnu 1953. Hoci ešte 36 hodín pred jej vykonaním prezident republiky Antonín Zápotocký oznámil, že koruna je pevná a takýto krok neprichádza absolútne do úvahy, 1. júna k reforme naozaj došlo. Menová reforma propagandisticky mala smerovať proti čiernemu trhu a k znehodnoteniu majetku tzv. špekulantov. Mala zlikvidovať aj "nedostatky prvej reformy a pozostatky hospodárstva fašistov a kapitalistov".
Nová česko-slovenská koruna bola vymieňaná v pomere 1:5 u súm do 1500 (starých) Kčs, vyššie sumy boli vymieňané v pomere 1:50. Zlatý obsah koruny bol stanovený ako 1 Kčs = 123,426 mg rýdzeho zlata. Bol odstránený prídelový systém zásobovania (tzv. viazaný trh), ktorý existoval od začiatku druhej svetovej vojny. Štyri dni po reforme bolo vymenené 49,1 miliardy starých korún za 1,4 miliardy nových (teda priemerne v pomere 35:1, pričom zmena cien bola približne 10:1 až 5:1).
V niektorých mestách došlo po reforme k nepokojom najmä medzi robotníkmi. Najsilnejší odpor vzbudila menová reforma v Plzni, kde bol jej dosah ešte zvýraznený tým, že plzenská Škodovka úmyselne vyplatila mzdy skôr, ešte pred reformou (pozri Plzenské povstanie (1953)). V Plzni demonštrovalo dvadsaťtisíc ľudí. Nepokoje vypukli aj v Prahe, v závode ČKD demonštrovalo okolo 1 000 nespokojencov, časť z nich vyšla aj do ulíc. Na Slovensku nedošlo veľmi k pouličným nepokojom, ale ľudia zastavovali prácu. Väčšie štrajky prebehli v Ružomberku, Lubeníku, Liptovskom Mikuláši, Zlatých Morozovciach a Handlovej.
Rozdelenie Československa a vznik Slovenskej koruny
1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty. Slovenská koruna (skratka je Sk, SKK) bola oficiálna mena, menová jednotka a zákonné platidlo Slovenska pred zavedením eura. Bola zavedená 8. februára roku 1993, keď nahradila korunu česko-slovenskú.
Ako mena zanikla 1. januára 2009 po zavedení eura ako národnej meny na Slovensku, ako zákonné platidlo pri hotovostných peňažných platbách zanikla až 17. januára 2009 (po skončení tzv. duálneho obehu). Koruna sa delila na 100 halierov.
Bankovky boli v nominálnych hodnotách 20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 500 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk. Mince existovali pre hodnoty 10 halierov, 20 halierov, 50 halierov, 1 koruna, 2 koruny, 5 korún a 10 korún.
Prechod na euro
Duálne zobrazovanie cien znamená vyjadrovanie peňažných hodnôt v korunách aj v eurách súčasne, resp. vykazovanie čiastok v oboch menách. Duálne zobrazovanie cien bolo povinné jeden mesiac po stanovení konverzného kurzu, ktorý je 1 € = 30,1260 Sk, čiže do augusta 2008. Táto povinnosť pretrvávala 12 mesiacov po zavedení eura.
Od 1. do 16. januára 2009 trvalo na Slovensku obdobie duálneho (dvojakého) obehu. Počas tohto obdobia bolo možné v hotovosti platiť okrem eur aj korunovými bankovkami a mincami. Pri platbách v korunách bol výdavok v eurách.