100. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika: Oslavy a udalosti

Milan Rastislav Štefánik (1880 Košariská - 1919 Ivanka pri Dunaji) je považovaný za jedného z najvýznamnejších Slovákov a osobnosť svetového formátu. Bol uznávaný astronóm, vedec, politik, diplomat, generál francúzskej armády a spoluzakladateľ československého štátu (1918). Dosiahol výnimočné výsledky vo všetkých oblastiach, ktorým sa venoval, a za svoj krátky život urobil veľa pre Slovensko a Slovákov. Navždy bude pre nás príkladom najlepších vlastností človeka. V dňoch 4. - 11. mája 2019 si na Košariskách, Brezovej pod Bradlom, Ivanke pri Dunaji, Bratislave, ako aj na ďalších miestach Slovenska pripomíname 100. výročie jeho tragickej smrti.

Život a kariéra Milana Rastislava Štefánika

Raný život a vzdelanie

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí tamojšieho evanjelického farára Pavla Štefánika. Rodičovská výchova a prostredie, v ktorom vyrastal, mu vštepili neobyčajne pevné citové základy národného povedomia. Základné vzdelanie získal v rodnej obci. Stredoškolské štúdiá absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, kde sa už vtedy výrazne spoločensky angažoval. V roku 1898 zamieril do Prahy na vysokoškolské štúdiá. Roky 1898 - 1904 s polročným intermezzom pobytu v Zürichu prežil Štefánik v Prahe, kde dva roky študoval na technike stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.

Vedecká a diplomatická činnosť

Po slávnostnej promócii a polroku života v Paríži sa Štefánikovi podarilo uplatniť v slávnom observatóriu Meudon, kde pod vedením známeho astrofyzika J. Janssena pracoval ako asistent. Až do prvej svetovej vojny sa venoval vedeckému bádaniu. Na pôde Francúzskej akadémie vied predniesol sedem vedeckých prác týkajúcich sa osobitne výskumu slnečnej korony. Trikrát vystúpil na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Zúčastnil sa na pozorovaní zatmenia Slnka v Alcosebre v Španielsku (30. augusta 1905) a v turkestanskom Ura Tjube (13. januára 1907). 18. októbra 1910 sledoval prechod Halleyho kométy na Tahiti, 28. apríla 1911 zatmenie Slnka na ostrove Vavau a 10. októbra 1912 v Passa Quatro v Brazílii. O rok neskôr pôsobil s vedecko-diplomatickým poslaním v Ekvádore a v roku 1914 v Marakeši v Maroku. Od roku 1905 do roku 1919 precestoval všetky kontinenty okrem Antarktídy. Zásluhou svojej zberateľskej vášne a cieľavedomým úsilím o získanie najhodnotnejších predmetov vytvoril zbierku tzv. exotickej etnografie. Od jesene 1911, a oficiálne v roku 1912, sa stal francúzskym občanom. Jeho mimoriadna inteligencia a výnimočné čaro osobnosti prispeli k rýchlemu zblíženiu sa s českou kultúrnou a vedeckou spoločnosťou.

Vojenská a politická angažovanosť

Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. V auguste 1914 bol menovaný za rytiera Radu čestnej légie. Napriek zlému zdravotnému stavu sa prihlásil do francúzskej armády a po absolvovaní leteckého výcviku bojoval v hodnosti podporučíka v rámci stíhacej leteckej skupiny MF-54 na západnom fronte; vyznamenal sa najmä v „druhej bitke artoiskej“. Vo francúzskej armáde zorganizoval aj meteorologickú službu. Od jesene 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť v zostave leteckej skupiny MFS-99 na exponovanom srbskom fronte.

Bol zástancom myšlienok česko-slovenskej jednoty a úzko spolupracoval s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Svoju inteligenciu, odbornosť a známosti vo vysokých politických a vojenských kruhoch využíval na presadzovanie týchto cieľov. Dňa 13. februára 1916 bola založená Československá národná rada (ČSNR), ktorá sa stala reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja. Od jari 1917 bol podpredsedom ČSNR v Paríži.

Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. V jeho prospech sa M. R. Štefánik výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku a dal výrazný impulz k letákovej akcii, v ktorej nabádal slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k prebehnutiu na taliansku stranu. Podarilo sa mu získať významné kontakty medzi talianskou politickou elitou. V júli 1916 bol francúzskou vládou vyslaný do Ruska a Rumunska, kde rokoval v rámci tzv. „zajateckej akcie“ o nábore čs. dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Presadil vylúčenie J. Düricha z ČSNR, inicioval tzv. Kyjevský zápis a po februárovej revolúcii 1917 v Rusku dosiahol uznanie ČSNR za jedinú predstaviteľku čs. odboja v zahraničí. V máji 1917 odcestoval major Štefánik do USA, kde organizoval nábor čs. dobrovoľníkov medzi americkými krajanmi do čs. légia.

Na základe dekrétu o čs. armáde, ktorý spracovali M. R. Štefánik a E. Beneš a podpísal francúzsky prezident R. Poincaré 19. decembra 1917 sa de facto konštituovali čs. légie vo Francúzsku, politicky podriadené ČSNR v Paríži a vojensky hlavnému veleniu francúzskej armády. Po dlhých a náročných rokovaniach sa plukovníkovi Štefánikovi podarilo zlomiť aj postoj talianskej vlády a 21. apríla 1918 podpísal s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom a ministrom vojny V. Zupellim dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných čs. légií v Taliansku a osobne sa podieľal na ich výstavbe. Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu niektorou z dohodových mocností. V júni 1918 bol Štefánik menovaný do hodnosti francúzskeho brigádneho generála. Spolu s generálom M. Janinom odišiel v auguste cez USA a Japonsko k čs. légiám. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany a od novembra 1918 ministrom vojny prvej československej vlády. Vo februári 1919 sa čs. minister vojny gen. Štefánik vrátil do Európy, krátko sa zúčastnil na mierových rokovaniach v Paríži. Vynaložil maximálne úsilie, aby sa urýchlil návrat čs. légií z Ruska do vlasti. Zároveň ho prezident Masaryk poveril riešením napätých vzťahov medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v ČSR.

Tragická smrť Milana Rastislava Štefánika

Milan Rastislav Štefánik, spoluzakladateľ našej novodobej štátnosti, vedec, vojak, diplomat a štátnik, tragicky zahynul pri leteckej havárii 4. mája 1919, vo veku nedožitých 39 rokov, pri návrate do vlasti. Vlasť očakávala návrat svojho syna pôvodne už 2. mája 1919, no let sa nakoniec uskutočnil až 4. mája.

Dňa 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campo Formido pri Udine v Taliansku do lietadla typu Caproni Ca.33 (séria 450, označené Ca. 11 495), aby sa vrátil do vlasti. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Pri pristávacom manévri sa však lietadlo náhle zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Celá posádka, vrátane Štefánika, dvoch talianskych letcov (poručík Giotto Mancinelli-Scotti a seržant Umberto Merlini) a mechanika-rádiotelegrafistu (vojak Gabriele Aggiusti), našla v troskách lietadla okamžitú smrť. Štefánikov život sa skončil náhle, na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil.

Namiesto veľkej slávy a uvítania svojho hrdinu však národ čakal ťažký šok a dlhotrvajúci smútok. Slovenský denník v utorok 6. mája 1919 na prvej strane zarámovanej čiernym obrubníkom veľkými čiernymi písmenami oznamoval: „Minister Štefánik mrtvý! Priletel aeroplánom z Italie na Slovensko. Pri Bratislave zrútil sa s lietadlom a padol mrtvý… Celý slovenský národ oplakáva svojho hrdinu.“ Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách.

Vyšetrovanie a teórie o príčinách nehody

Tragická nehoda, pri ktorej Štefánik a jeho traja talianski sprievodcovia zahynuli, sa viackrát vyšetrovala. Bezprostredne po páde lietadla tragédiu vyšetroval taliansky kapitán Frederico Zapelloni, ktorého závery obsahovali hypotézy o tom, že Štefánik odpadol na riadenie lietadla, alebo že drôt rádiostanice zablokoval riadenie. Prvú hypotézu je možné s istotou vylúčiť, pretože dnes je isté, že Štefánik lietadlo nepilotoval. Podľa Pavla Kanisa chcel Zapelloni zrejme zakryť prípadnú technickú poruchu lietadla alebo jeho zlé letové vlastnosti, a preto neuviedol skutočnú príčinu havárie. „A tak príčina musela byť netalianska.“

Nehodu Štefánikovho dvojplošníka opäť vyšetrovali československé vojenské orgány v roku 1927, tentoraz z popudu Michala Lechtu, mäsiara z Ivanky pri Dunaji, ktorý tvrdil, že sa na generálovo lietadlo strieľalo. Z vyšetrovacej správy, ktorú v roku 1927 spracovalo spravodajské oddelenie I. divízie, vyplýva, že na lietadlo vystrelil jednu ranu vojak Jozef Mešo, ktorý držal stráž pri barákoch delostreleckých kasární (dnešné ministerstvo obrany SR na Kutuzovovej ulici). Lietadlo sa vtedy malo nachádzať nad mostom cez Dunaj. Menovaného hneď zatvorili, ale na druhý deň ho pustili. Podľa Pavla Kanisa to spôsobila zrejme vojakova hlúposť. Záver druhého vyšetrovania konštatoval, že príčinou katastrofy bol prudký severozápadný nárazový vietor a nie streľba či už vojaka Meša, alebo delostreleckých batérií, o ktorej sa po rokoch zmienili niektorí svedkovia.

Presné príčiny nehody pomohli objasniť výsledky rekonštrukcie posledného Štefánikovho letu, ktorú uskutočnil Kanis pri nakrúcaní dokumentu o Štefánikovi v spolupráci so žilinskou Katedrou leteckej dopravy a leteckými expertmi. Podľa Pavla Kanisa nemalo Štefánikovo lietadlo v existujúcich poveternostných pomeroch dostatočnú rýchlosť na vykonanie štandardného pristávacieho manévru. Pilotov lietadla, ktorí chceli pristáť vo Vajnoroch, čakala posledná ostrá zákruta doprava s náklonom lietadla. „V ostrej zatáčke doprava pravé krídlo nevyvodzovalo potrebný vztlak. Pravé krídlo vplyvom straty vztlaku začalo klesať a lietadlo skĺzlo po pravom krídle. Došlo k pádu lietadla, ktorý sa skončil stretom so zemou,“ myslí si Kanis. Podľa neho lietadlo Caproni teda nebolo zostrelené, Štefánik ho neriadil, teda ani nemohol padnúť na jeho riadenie, nevyskočil z neho, ani nespáchal samovraždu. „Štefánikova tragédia dňa 4. mája 1919 bola leteckou nehodou,“ tvrdí.

Hypotéza o Štefánikovej samovražde paradoxne uzrela svetlo sveta až o mnoho rokov neskôr, a to práve od francúzskeho generála Mauricea Janina, blízkeho priateľa Štefánika. Janin odovzdal o tom aj dokument prezidentovi Masarykovi, ktorý ho údajne požiadal, aby ho nezverejňoval. Dokument bol neskôr uložený do trezoru Edvarda Beneša. Avšak vo svojej knihe Aký bol Milan Štefánik Janin sám spochybňuje verziu o samovražde: „Priveľmi dobre som však poznal jeho úzkostlivú poctivosť, než aby som mohol pripustiť, že si chcel vziať život a že si zvolil taký spôsob, ktorý by zároveň privodil aj smrť iných.“ Prezident Masaryk túto možnosť zamietol z dôvodu, že by to predpokladalo hneď tri vraždy, a to o Štefánikovi nikto neuverí. Aj keď bol Štefánik telesne vyčerpaný a veľmi chorý, chcel sa so svojou snúbenicou Giulianou Benzoni oženiť a plánovali si aj postavenie vily pri nejakom talianskom jazere, čo je v rozpore s úmyslom samovraždy.

Teórie o tom, že generála dal zabiť minister zahraničných vecí Edvard Beneš, vznikli z komplikovaných vzťahov medzi Benešom a Štefánikom, ktoré neboli na začiatku roku 1919 najlepšie. Navyše, v tom čase novovzniknutá republika zápasila s oveľa dôležitejšími problémami. Svedectvo pilota majora Bedřicha Starého, vtedajšieho veliteľa vojenského leteckého učilišťa v Prostějove, ktoré uverejnil v časopise Letec k 10. výročiu Štefánikovej smrti, potvrdilo, že išlo o haváriu, ktorú spôsobila kombinácia zlého počasia s prudkým nárazovým vetrom a letových vlastností lietadla Caproni.

Oslavy a spomienkové udalosti 100. výročia úmrtia

4. máj, výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika, je na Slovensku pamätným dňom ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín. Tento pamätný deň bol vyhlásený na základe zákona Národnej rady SR o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Pri príležitosti 100. výročia jeho tragickej smrti sa po celom Slovensku konalo množstvo spomienkových podujatí a aktivít.

Centrálne spomienkové miesta

Hlavné oslavy sa sústredili na kľúčové miesta spojené so životom a smrťou M. R. Štefánika:

• Brezová pod Bradlom a Mohyla na Bradle: Nad mestom Brezová pod Bradlom, neďaleko od rodných Košarísk, sa týči Bradlo s Mohylou nášho národného hrdinu generála M. R. Štefánika, ktorej autorom je architekt Dušan Jurkovič. Práve tu sa 4. mája 2019 konala celonárodná spomienková slávnosť za účasti najvyšších predstaviteľov štátu a ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pri mohyle položili vence traja najvyšší slovenskí ústavní činitelia. Nad mohylou preleteli aj letky Ozbrojených síl SR. Organizátori túto celoslovenskú spomienkovú slávnosť chápali aj ako prípravu na nadchádzajúce významné jubileum.
• Košariská: Rodisko nášho hrdinu. V jeho rodnom dome, ktorý bol v roku 2010 zapísaný do zoznamu Európskeho dedičstva, je zriadené Múzeum M. R. Štefánika. V susedstve sa nachádza evanjelický kostol, v ktorom bol Štefánik krstený a kde sa konal aj jeho pohreb. V sobotu 4. mája 2019 od 9:30 hodine sa v tomto evanjelickom kostole konali spomienkové služby Božie, ktoré boli prenášané prostredníctvom RTVS. Program pokračoval na nádvorí Múzea Milana Rastislava Štefánika kladením vencov, slávnostnými príhovormi a zapálením pochodní. V sále Národného domu Štefánikovho bola otvorená výstava Spolku rodákov M. R. Štefánika „Čriepky spomienok“. V evanjelickom kostole v Košariskách bola otvorená aj výstava „Generál na javisku“, ktorá reflektuje inscenácie slovenských profesionálnych divadiel o Štefánikovom živote. Konali sa prednášky a scénické prehliadky, ktoré poodhalili zaujímavosti zo Štefánikovho súkromia.
• Ivanka pri Dunaji a Bratislava: Na mieste, kde Štefánik zahynul, stojí v súčasnosti Mohyla. Dňa 4. mája 2019 sa konala Pamätná spomienka v Informačnom centre - Pamätnej izbe M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji. V jej úvode bola v spolupráci s klubom SMRŠ Bratislava otvorená výstava „M. R. Štefánik - Stopy života“. Bratislavské Letisko M. R. Štefánika a Slovenská federácia ultraľahkého lietania pripomenuli v sobotu 4. mája 2019 sté výročie smrti Milana Rastislava Štefánika príletom 14 lietadiel a spoločným nízkym preletom nad dráhou letiska. Lietadlá leteli trasou z talianskeho letiska Campoformido, z ktorého pôvodne letel do Bratislavy 4. mája 1919 aj generál M. R. Štefánik. Po prelete sa všetci účastníci zúčastnili pietnej spomienky - kladenia venca k soche M. R. Štefánika v odletovej hale letiska.

Špeciálne iniciatívy a podujatia

• Vydanie pamätných mincí: Dňa 25. apríla 2019 Národná banka Slovenska (NBS) vydala striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote desať eur a pamätnú mincu v nominálnej hodnote dve eurá s tematikou Milan Rastislav Štefánik - 100. výročie úmrtia. Podujatie pripravilo NBS v spolupráci s Mincovňou Kremnica a Slovenským národným múzeom M. R. Štefánika v Košariskách. Mincovňa Kremnica vyrazila pre NBS pamätné mince k 100. výročiu úmrtia Štefánika. Strieborné zberateľské mince vyšli v náklade 10 000 kusov v proof kvalite a 3 650 v bežnej kvalite. Autormi striebornej zberateľskej mince sú Mária Poldaufová a akademický sochár Ivan Řehák. Autorom pamätnej mince je Peter Valach. Program slávnostného uvedenia mince do predaja sa konal v Národnom dome Štefánikovom.
• Legiovlak: Legiovlak, ktorý pripomína československých legionárov a ich transporty počas prvej svetovej vojny, dorazil do Brezovej pod Bradlom, kde ho privítali Ozbrojené sily SR na čele s generálom Miroslavom Lorincom.
• Mimoriadne vlaky ZSSK: Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vypravila pre cestujúcich do Myjavského okresu mimoriadny vlak, ďalší bol vypravený v opačnom smere. Trasa viedla z Bratislavy cez Trnavu a Jablonicu a späť. Generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký uviedol: „Je dôležité pripomínať si zásluhy významných osobností a takou bol nepochybne aj Milan Rastislav Štefánik. Ako národný dopravca považujeme za samozrejmosť zapojiť sa do pietnej spomienky na tohto štátnika, ktorého politický a spoločenský rozmer presahuje hranice našej krajiny.“
• Symbolická cyklojazda „Štefánik100“: V sobotu 4. mája 2019 odštartoval spred Mohyly generála M. R. Štefánika pri Ivanke pri Dunaji 3. ročník symbolickej cyklojazdy „Štefánik100“ na Bradlo a späť k mohyle pri Ivanke pri Bratislave. Táto trasa meria niečo viac než 160 km a symbolizuje 100 míľ.
• Festival letectva Piešťany: Na letisku v Piešťanoch sa v dňoch 6. - 8. mája 2019 uskutočnil 2. ročník Festivalu letectva.
• Miestne podujatia: Pokračuje tradícia, že Miestny odbor Matice slovenskej v Galante organizuje zájazdy po stopách národných velikánov. V roku 2019 sa 45 žiakov zo základných škôl v Galante zúčastnilo zájazdu k pamätníkom, vrátane zastávky v Hlohovci - Šulekove, kde si pripomenuli udalosti spojené s Viliamom Šulekom a Karolom Holubym, ktorých obete sú často prirovnávané k Štefánikovmu odkazu.

Odkaz Milana Rastislava Štefánika

Brigádny generál Francúzskej armády a generál in memoriam Ozbrojených síl Slovenskej republiky PhDr. Milan Rastislav Štefánik je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského a českého národa. Okrem toho, že bol všeobecne uznávaným vedcom - astronómom, bol aj politikom, diplomatom, významným žiakom a spolupracovníkom profesora a nášho prvého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, spolutvorcom a vojenským organizátorom československých légií. Významne tak prispel k vytvoreniu spoločného štátu oboch našich národov - Československej republiky v roku 1918. Žil krátko - necelých tridsaťdeväť rokov, ale vykonal dielo za celé generácie našich vlastencov. Málokto tak výrazne ovplyvnil naše moderné dejiny, málokto bol tak bytostne slovenský a zároveň tak moderne európsky a svetovo rozhľadený a uznávaný ako práve on. Milan Rastislav Štefánik dostal druhé meno Rastislav, aby mu po celý život pripomínalo hlboké slovenské a slovanské korene, z ktorých pochádza. Svoje etické, morálne a mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov: „Veriť - Milovať - Pracovať“, a on skutočne tak žil. Po Štefánikovi je pomenovaných množstvo ulíc, letísk, ale aj škôl, čo svedčí o jeho trvalom odkaze.

tags: #100 #vyrocie #umrtia #mr #stefanika #oslava