Prvá svetová vojna, známa pred rokom 1939 ako Veľká vojna alebo svetová vojna, bola globálny vojnový konflikt, ktorý prebiehal od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918. Zasiahla Európu, Afriku a Áziu, pričom boje sa odohrávali aj na svetových oceánoch. Tento konflikt predstavoval významný medzník v dejinách ľudstva, stal sa prológom 20. storočia a do značnej miery predurčil chod moderných dejín a súčasnosti. V roku 2018 si svet i Slovensko pripomína 100. výročie konca prvej svetovej vojny a súčasne aj 100. výročie vzniku Československej republiky (ČSR).
Príčiny a pozadie konfliktu
Napätie pred vypuknutím vojny
Situácia vo svete na začiatku 20. storočia bola výsledkom udalostí predchádzajúcich dekád, v priebehu ktorých sa medzi štátmi zhromažďovalo napätie, súperenie a konflikty. Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecké cisárstvo, ktoré sa po zjednotení štátu v roku 1871 stalo veľmocou a usilovalo sa zmeniť pomer síl vo svete vo svoj prospech. Nemecko prišlo k záveru, že je na vojnu pripravené a lepšie vyzbrojené ako ostatné krajiny, a že čím skôr vojna vypukne, tým lepšie preň. V poslednej tretine 19. storočia sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí.
- Trojspolok: Základom bolo spojenectvo Nemeckého cisárstva a Rakúsko-Uhorska (Dvojspolok z roku 1879), ku ktorému sa v roku 1882 pripojilo Talianske kráľovstvo. Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s Rumunskom v roku 1883.
- Dohoda (Trojdohoda): Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1892 (Dvojdohoda). V roku 1904 sa Anglicko a Francúzsko zblížili a podpísali srdečnú dohodu (entente cordiale). K Dohode sa postupne pripájali ďalšie štáty: v roku 1914 Japonsko, v roku 1915 Taliansko, v roku 1916 Rumunsko a Portugalsko a v roku 1917 USA a Grécko.
Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz, ako napríklad fašodská kríza v Sudáne (1898), druhá búrska vojna (1899 - 1902), rusko-japonská vojna (1904 - 1906), marocké krízy (1905 a 1911) a talianska invázia do Líbye (1911).
Sarajevský atentát a rozpútanie vojny
Vhodná zámienka sa nemeckým vládnucim kruhom naskytla v júni 1914. Formálnou príčinou vojny bol úspešný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este, a jeho manželku Žofiu Chotkovú v Sarajeve dňa 28. júna 1914. Atentát spáchal srbský študent Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie Čierna ruka, počas okázalej návštevy následníka trónu v Sarajeve, hlavnom meste Bosny.
Následník trónu nebol v Rakúsko-Uhorsku obľúbený, no jeho vražda bola využitá ako príležitosť na rozpútanie vojny. Rakúsko-Uhorsko, povzbudené podporou Berlína, zaslalo Srbsku ultimátum, ktorého ostro formulované podmienky boli pre Srbsko neprijateľné, ak nechcelo stratiť suverenitu. Srbsko na radu Ruska, ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, ustúpilo, no ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať.
Dňa 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. O deň neskôr začalo jeho podunajské loďstvo bombardovať Belehrad. To okamžite využili v Berlíne ako zámienku na vypovedanie vojny Rusku (1. augusta 1914). Dňa 2. augusta Nemecko obsadilo Luxembursko, 3. augusta vypovedalo vojnu Francúzsku a deň nato vstúpili nemecké vojská do neutrálneho Belgicka, aby tak získali prechod do Francúzska. Porušenie neutrality Belgicka dalo Spojenému kráľovstvu podnet na vypovedanie vojny Nemecku (4. augusta). Malý srbský konflikt sa tak rozrástol na svetovú vojnu.
Ako nesprávny obrat začal prvú svetovú vojnu | História
Priebeh a charakter konfliktu
Bojujúce strany a fronty
Svet sa rozdelil na dva póly. Na jednej strane stáli tzv. Ústredné mocnosti - Nemecko a Rakúsko-Uhorsko, ku ktorým sa v roku 1914 pridala Osmanská ríša a v roku 1915 Bulharsko. Na druhej strane bojovala Dohoda, ktorej členmi boli pri vypuknutí vojny Francúzsko, cárske Rusko, Spojené kráľovstvo (a celé Britské impérium), Srbsko a Belgicko. Neskôr sa pridali aj USA, Japonsko, Taliansko, Rumunsko a ďalšie štáty.
Boje prvej svetovej vojny prebiehali v Európe, ale aj mimo nej na viacerých frontoch:
- Západný front: Na belgickom a francúzskom území sa stretla nemecká armáda s Francúzmi a Britmi, od roku 1917 podporovanými Američanmi. Ukázal sa ako rozhodujúce bojisko.
- Východný front: Proti sebe bojovalo Nemecko a Rakúsko-Uhorsko proti Rusku.
- Srbský, taliansky a solúnsky front
- Koloniálne územia: Boje sa rozšírili aj do Afriky a Ázie.
- Nové fronty po vstupe Osmanskej ríše: Kaukaz, Perzia, Mezopotámia, Sýria a Palestína.
Taktika, technika a významné bitky
Vojna rýchlo uviazla v statickej zákopovej vojne, kde sa nepriateľské strany márne snažili prelomiť patovú situáciu. Konflikt sa premenil na zdanlivo nekonečnú opotrebovávaciu vojnu, kde sa línie pohybovali len o pár metrov celé mesiace. Prvá svetová vojna znamenala pre svet veľký rozvoj vojenskej techniky. Po prvýkrát sa v bojoch objavili:
- Tanky: Britské stroje Mark I, rozdelené na mužské (s kanónmi) a ženské (s guľometmi), sa prvýkrát objavili v Bitke na Somme.
- Lietadlá
- Plameňomety
- Chemické zbrane hromadného ničenia
Rádiové spojenie nebolo počas prvej svetovej vojny na takej úrovni ako v tej druhej, preto sa na komunikáciu využívali najmä psy a holuby. Za štyri roky konfliktu bolo vypálených 1,3 milióna granátov, z väčšej časti na západnom fronte.
Medzi najkrvavejšie bitky patrili:
- Bitka o Verdun (február - december 1916): Proti sebe stála nemecká a francúzska armáda. Dodnes je stelesnením hrôz Veľkej vojny. Našlo v nej smrť asi štvrť milióna ľudí.
- Bitka na Somme: Proti Nemecku tu stálo Francúzsko spoločne s Veľkou Britániou. Bolo to vôbec prvé nasadenie tankov v boji.
Slováci a ich účasť vo vojne
Počas prvej svetovej vojny bolo územie dnešného Slovenska súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Muži zo Slovenska preto bojovali v rôznych jednotkách rakúsko-uhorskej armády na mnohých bojiskách, najmä na východnom fronte a neskôr v Taliansku. Odhaduje sa, že do bojov bolo zapojených približne 450-tisíc Slovákov. Bojovali lojálne za monarchiu, navzdory tomu, že v nej vládol nedemokratický režim, ktorý odmietal Slovákom poskytnúť národné a občianske práva. Za svoje bojové nasadenie zaplatili vysokú cenu - mnoho vojakov padlo v boji, iní boli ranení s trvalými následkami. Niektorí Slováci prebiehali do ruského zajatia alebo sa zúčastňovali vzbúr vo vojsku, čo naznačuje ich nechuť k vojne proti Rusku a Srbsku.
Osobitne je potrebné spomenúť vznik a boje česko-slovenských légií s hlavnou postavou Slováka, generála Milana Rastislava Štefánika, ktoré výraznou mierou napomohli k vzniku Československej republiky. Je nespochybniteľné, že bez bojov samostatnej česko-slovenskej armády na rozhodujúcich bojiskách prvej svetovej vojny by tento štát nevznikol.
Situácia na území Slovenska a na Orave
Priame frontové udalosti na území dnešného Slovenska prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915. V tejto súvislosti prenikli ruské vojská na územie východného Slovenska a obsadili mestá ako Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. Časť slovenskej inteligencie vtedy počítala s oslobodením Slovenska Rusmi a pripravovala vznik česko-slovenského štátu.
Regiónu Orava sa priame vojenské udalosti v podstate nedotkli, ale jej obyvateľov veľmi vážne zasiahli nepriame následky vojnového konfliktu. Muži, odvedení do armády, chýbali v hospodárstve. Nedostatok pracovných síl viedol v rokoch 1917 - 1918 k poklesu úrody o viac než polovicu, čo malo ťažké následky pre zásobovanie potravinami. Na civilné obyvateľstvo ťažko doľahli kontribúcie potravín, surovín, ale aj kostolných zvonov, náradia a kovových predmetov pre potreby vojnového zásobovania. Rakúsko-uhorské úrady si kontribúcie neraz vynucovali ozbrojenou silou. Koncom vojny sa situácia natoľko vyhrotila, že obyvatelia sa otvorene vzbúrili voči rakúsko-uhorským úradom, dochádzalo k rabovaniu obchodov a útokom na stúpencov monarchie. Tieto udalosti prispeli k pádu Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR. Na Orave začali aktívne vystupovať odporcovia monarchie; už 26. októbra 1918 občan Dolného Kubína Jozef Tatliak vyvesil na svojom dome zástavu s nápisom „Nech žije československá dŕžava!“ (ešte pred vyhlásením nezávislosti ČSR v Prahe a pred Martinskou deklaráciou). Súčasne s pripojením Oravy k Československu sa začal konflikt s Poľskom o územie Hornej Oravy, ktorý bol vyriešený rozhodnutím víťazných veľmocí z 28. júla 1920.
Genocída v Osmanskej ríši
Prvá svetová vojna mala aj svoju genocídu. Odohrala sa vo vtedajšej Osmanskej ríši a o niekoľko rokov bola inšpiráciou aj pre nacistické konečné riešenie židovskej otázky. Počas Veľkej vojny by ste v Osmanskej ríši našli koncentračné tábory, pochody smrti aj primitívne plynové komory.
Koniec vojny a jej následky
Podpísanie prímeria a koniec bojov
Skončenie bojov v prvej svetovej vojne si svet pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň veteránov. Prímerie medzi krajinami Dohody a Nemeckom bolo podpísané v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiègne vo Francúzsku 11. novembra 1918 o 5:00 ráno, pričom oficiálnu platnosť nadobudlo o 11. hodine dopoludnia. V tento deň si v Spojenom kráľovstve, štátoch Spoločenstva národov, vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách tradične o 11.00 h pripomínajú hodinu podpísania prímeria dvoma minútami ticha.
Politické zmeny a ľudské straty
Prvá svetová vojna predstavuje historický zlom v politickej, kultúrnej a ekonomickej oblasti. Koniec vojny znamenal koniec monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka i Ruska. V dôsledku vojny došlo vo svete k sérii revolúcií a povstaní. Naopak, vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a neskôr Juhoslávia.
Globálny konflikt si vyžiadal milióny ľudských obetí a je jednou z najvýznamnejších kapitol ľudských dejín. Podľa odhadov bojovalo v prvej svetovej vojne asi 65 miliónov ľudí. Straty na oboch stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných. Na strane štátov Dohody to bolo asi 6 miliónov obetí, kým na strane Mocností asi 4 milióny ľudí. Najväčšie straty v pomere k veľkosti armády utrpelo vo vojne Srbsko. Z hľadiska počtu obetí boli najhoršie prvé týždne vojenského konfliktu, napríklad len 22. augusta 1914 zahynulo počas jediného dňa až 27-tisíc francúzskych vojakov.
Pripomienka obetí a dedičstvo vojny
Medzinárodný deň veteránov a symbol červeného maku
Medzinárodný deň veteránov má aj iné názvy: v štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) má oficiálny názov Deň pamäti, v USA ako Deň veteránov, vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria. Zaužíval sa aj názov Deň červených makov. V USA je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch. Rovnako to platí aj v prípade Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier.
Symbol červeného maku sa stal inšpiráciou vďaka kanadskému vojenskému lekárovi Johnovi McCraeovi (1872-1918), ktorý v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na bitke o belgické mestečko Ypres, zložil báseň "In Flanders Fields" o divých makoch na hroboch padlých. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť, tlmil ich písaním básní. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. Báseň bola publikovaná v časopise Punch 8. decembra 1915.
Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moiny Belly Michaelovú (1869-1944) sa báseň stala inšpiráciou - z divého maku urobila symbol obetí dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Túto ideu realizovala, keď divý mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prvýkrát prijali v roku 1920 americkí vojnoví veteráni. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália.
Význam pre Slovensko a budovanie identity
Prvá svetová vojna bola pre Slovákov začiatok procesu, na ktorého konci je samostatná Slovenská republika. V našich dejinách jedna udalosť vyrastá z druhej, ako to povedal Laco Novomeský, keď hodnotil význam Slovenského národného povstania. Vyslovil myšlienku, že slovenské dejiny majú príčinnú súvislosť, že to nie sú ojedinelé roztratené udalosti, ale naopak príčinné na seba nadväzujúce a tesne spolu súvisia. Do tohto reťazenia udalostí patria aj boje v prvej svetovej vojne, v ktorých v rakúsko-uhorskej armáde bojovali tisíce Slovákov. Je nespochybniteľné, že bez bojov samostatnej česko-slovenskej armády na rozhodujúcich bojiskách 1. svetovej vojny by Československo nevzniklo. Preto má vo výchove mladého občana Slovenskej republiky a moderného vojaka Ozbrojených síl Slovenskej republiky primerané miesto aj výchova k vlastenectvu a k úcte k predkom. Mala by byť samozrejmosťou zvýšiť úroveň výučby našich dejín spojených s 1. svetovou vojnou.
Spomienkové akcie a uchovávanie pamiatky
Klub generálov SR vo svojej činnosti rozvíja hlboký vzťah úcty k predkom, ktorí nasadzovali životy so zbraňou v ruke počnúc bojmi v rokoch meruôsmych a končiac druhou svetovou vojnou. Organizuje vojenské historické poznávacie cesty, odhaľuje pamätníky a pamätné tabule a stavia kresťanské kríže, aby sa nezabudlo na jediného slovenského vojaka, ktorý padol na bojiskách sveta.
Príkladom spomienkových aktivít sú:
- V roku 2006 prehliadli miesta bojov v Karpatoch v Poľsku z rokov 1914 - 1915 od Gorlice po Duklu.
- V nasledujúcom roku absolvovali vojenskú-historickú poznávaciu cestu do Slovinska a Talianska, po stopách 14. pešej cisársko-kráľovskej divízie (tzv. "Železná"), ktorej vojaci (71. trenčiansky a 72. bratislavský pluk) boli väčšinou Slováci. Navštívili bojiská na rieke Soči, cintoríny v Boveci, Kobaride a Ajševici, kde sú pochovaní padlí vojaci, vrátane tých z 14. pešej divízie. Vykonali rekognoskáciu bojov pri rieke Piave, kde divízia so slovenskými plukmi utrpela ťažké straty, a navštívili taliansky vojenský cintorín v Fagaré della Bataglia a rakúsko-uhorský cintorín v Citadelle.
- Cesta v Taliansku tiež zahŕňala poctu generálovi M.R. Štefánikovi, pripomenutie jeho pobytu v Padove a miesta odletu z letiska Campoformido pred jeho tragickou smrťou.
- K 90. výročiu vzniku Československa vztýčili pri Zborovskom pamätníku na Ukrajine dva veľké dubové kríže.
- Na Štefánikovej ulici na budove Slovenskej akadémie vied odhalili pamätnú tabuľu k 90. výročiu oslobodenia Bratislavy legionármi 7. pešej divízie Československého legionárskeho zboru z Talianska.
- V spolupráci s veľvyslankyňou v Slovinsku postavili pamätník padlým slovenským vojakom na Sočskej fronte v rokoch 1915 až 1917 v Loče pri mestečku Tolmin.
V utorok 29. júla 2014 sa pri pamätníku obetiam prvej svetovej vojny na Čepenskej ulici v Seredi konala pietna spomienka a kladenie vencov pri príležitosti 100. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny. Ako pripomenul viceprimátor Ľubomír Veselický, medzi miliónmi obetí bolo aj 128 občanov mesta Sereď, pamiatke ktorých je pamätník venovaný. Výročie si spolu s predstaviteľmi mesta Sereď pripomenuli aj členovia Zväzu protifašistických bojovníkov, Zväz vojakov - klub Sereď, Vojenský útvar v Seredi a členovia Denného centra pre seniorov.