Slovenská republika si 30. októbra 2018 pripomenula sté výročie prijatia Martinskej deklarácie, známej aj ako Deklarácia slovenského národa. Tento dokument predstavuje jeden z najdôležitejších pilierov našej modernej histórie, prostredníctvom ktorého sa Slováci definitívne rozlúčili s vládou Uhorska a prihlásili sa k vzniku spoločného štátu s Čechmi.
Historický kontext a vznik dokumentu
Prijatie deklarácie bolo vyvrcholením dlhoročných snáh o slobodu a nezávislosť. Slováci sa vtedajšieho Uhorska snažili odpútať najmä kvôli čoraz agresívnejšej maďarizácii, ktorá obmedzovala národný, kultúrny i duchovný rozvoj. Symbolom tohto útlaku boli najmä Apponyiho školské zákony.
Dňa 30. októbra 1918 sa v budove Tatrabanky v Turčianskom Svätom Martine zišlo viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života. Na stretnutí bola ustanovená Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa stala najvyšším orgánom oprávneným konať v mene slovenského národa. Návrh deklarácie vypracoval evanjelický kňaz a politik Samuel Zoch.
Paradox informovanosti: Martin verzus Praha
Zaujímavosťou martinského zhromaždenia je fakt, že účastníci v čase rokovania nemali oficiálne informácie o tom, že v Prahe už 28. októbra 1918 Národný výbor československý vyhlásil vznik samostatnej Československej republiky (ČSR). O tejto udalosti informoval účastníkov až vo večerných hodinách Milan Hodža, ktorý pricestoval z Budapešti.
Na základe týchto nových skutočností sa upravilo znenie deklarácie:
- Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie prešlo na novovzniknutú ČSR.
- Text bol doplnený o uznanie požiadaviek amerického prezidenta Woodrowa Wilsona zo strany Rakúsko-Uhorska.
Ako vzniklo prvé Česko-Slovensko?
Význam Martinskej deklarácie pre národ
Martinská deklarácia bola zásadným krokom vo formovaní štátotvorného národa. Podľa vyjadrení historikov a politických predstaviteľov pri príležitosti stého výročia, tento akt potvrdil právo na sebaurčenie. Vznik Československa umožnil Slovákom zachovať si jazyk, kultúru a slobodne sa rozvíjať v štáte, kde sa stali prvýkrát štátotvorným národom.
| Osobnosť | Prínos k vzniku ČSR |
|---|---|
| Milan Rastislav Štefánik | Diplomacia a vojenské úsilie v zahraničí |
| Tomáš G. Masaryk | Hlavná postava politického boja za štátnosť |
| Samuel Zoch | Autor textu Martinskej deklarácie |
| Matúš Dula | Iniciátor vzniku Slovenskej národnej rady |
Oslavy 100. výročia a odkaz pre súčasnosť
Pri príležitosti stého výročia (2018) sa 30. október jednorazovo slávil ako štátny sviatok. Oslavy v Martine sprevádzali pietne akty, prednášky historikov, ako napríklad Romana Holeca, a otvorenie virtuálnej výstavy Telegram z Martina, ktorá dokumentuje spoluprácu Čechov a Slovákov.
Predstavitelia štátu zdôraznili, že odkaz deklarácie je stále živý. Vyzdvihli najmä nadštandardné vzťahy medzi Českom a Slovenskom, ktoré sú podľa mnohých svetovým príkladom kultúrnosti a vzájomnej úcty, obzvlášť pri pohľade na pokojné rozdelenie spoločného štátu v roku 1993.
tags: #100 #vyrocie #martinskej #deklaracie #prihovor