Na zachovaní národného bytia Slovákov mal výrazný podiel vznik prvej Československej republiky (ČSR). Nový štát znamenal totiž pre Slovákov radikálnu zmenu.
Zrod prvej Československej republiky
Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov sa zrodil 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc.
V Slovenskej republike (SR) po roku 1993 sa dátum vzniku prvej ČSR pripomínal ako pamätný deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. SR si vznik ČSR v roku 2018 pripomenula štvrtýkrát ako štátny sviatok.
Historické predpoklady a formovanie myšlienky spoločného štátu
Národný politický program mali Slováci sformulovaný už od polovice 19. storočia. Jedným z hlavných autorov programu bol Ľudovít Štúr, ktorý vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma.
Keď priebeh vojny naznačil, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa rodiť rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe, pričom ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát.
Diplomatické a politické úsilie
Postavila sa zaň slovenská komunita v Spojených štátoch amerických (USA). Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR).
Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali aj úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR.
Českí politici predniesli v máji 1917 na zasadnutí ríšskeho parlamentu vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár.
Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu.
V Budapešti v uhorskom sneme 19. októbra 1918 bola prijatá tzv. Martinská alebo Deklarácia slovenského národa, ktorá vyhlasovala právo slovenského národa na samourčenie.
Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o československej samostatnosti, vypracovaná Masarykom. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918.
14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda. Beneš 14. októbra 1918 dohodovým štátom oznámil, že 26. októbra 1918 sa vytvorí dočasná československá vláda.
Kľúčové udalosti a prijatie štátnosti
V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý vyhlásil vznik Československej republiky. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný.
Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli.
O dva dni neskôr, 30. októbra 1918, bola v Prahe sformovaná prvá československá vláda.
Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář.
Pripomínanie si výročia
V Slovenskej republike (SR) po roku 1993 sa dátum vzniku prvej ČSR pripomínal ako pamätný deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. SR si vznik ČSR v roku 2018 pripomenula štvrtýkrát ako štátny sviatok.
V Českej republike (ČR) je 28. október, Deň vzniku samostatného československého štátu, štátnym sviatkom zo zákona z roku 2000. V ČR sa 28. október 1918 považuje za najvýznamnejší sviatok krajiny. Pripomína zlomový bod tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie.
Vláda schválila návrh premiéra Petra Pellegriniho, aby si Slovensko v roku 2018 jednorazovo pripomenulo výročie ČSR 30. októbra. Sviatok sa mal vyhlásiť len jednorazovo na tento rok. V roku 2018 si pripomíname sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martin. Československá republika vznikla dva dni pred tým, 28. októbra. Výročie ČSR 28. októbra tento rok pripadlo na nedeľu.
Celoštátne oslavy vzniku ČSR mali vyvrcholiť paralelnou oslavou v Prahe 28. októbra 2018 a v Martine 30. októbra 2018.
Spoločná štátnosť a jej vývoj
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská Federatívna Republika - sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.
Pamätné predmety a numizmatika
Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa boli vydané rôzne pamätné predmety, vrátane numizmatických. Medzi nimi sa objavili strieborné mince s nominálnou hodnotou 10 EUR, ktoré zobrazovali štátny znak ČSR, mapu Československej republiky a legionársky znak. Vydané boli aj strieborné pamätné medaily, dukáty a pamätné listy.
Lícná strana mince zobrazovala stredný štátny znak Československej republiky, v popredí vľavo od neho štátny znak Slovenskej republiky a vpravo označenie nominálnej hodnoty mince 10 EURO. V hornej časti mincového poľa bol názov štátu SLOVENSKO a nad ním letopočet 2018. Značka Mincovne Kremnica tvorila skratka MK umiestnená medzi dvoma razidlami a štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu mince akad. soch.
Rubová strana mince zobrazovala mapu Československej republiky. Pod ňou bol legionársky znak používaný československými légiami počas prvej svetovej vojny, doplnený po oboch stranách lipovými vetvičkami. Nad mapou bol v dvoch riadkoch uvedený dátum 28. OKTÓBER 1918.
Na Slovensku si 100. výročie vzniku Československa pripomenieme aj suvenírovou eurobankovkou. Veľkosťou pripomína 20 a farbou 500-eurovú bankovku. Keďže nejde o oficiálne platidlo, má na sebe veľkú nulu, ktorá ho odlišuje od pravých eurobankoviek. Hlavným motívom suvenírovej eurobankovky je plastika leva, symbol československej štátnosti, ktorá je súčasťou Pamätníka Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Za plastikou leva držiaceho štít s československým štátnym znakom veje československá vlajka. Bankovky sú vyrobené zo 100-percentne bavlneného papiera, ktorý sa používa na výrobu pravých eurobankoviek. Od tých sa odlišujú jedine tým, že nie sú určené na platenie.