V noci z 20. na 21. augusta 1968 sa uskutočnila najväčšia ozbrojená operácia na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Poľska, Bulharska, Maďarska a Nemeckej demokratickej republiky - na územie Československa brutálne ukončil obdobie politického uvoľnenia, známe ako Pražská jar.
Pozadie udalostí: Pražská jar a socializmus s ľudskou tvárou
V 60. rokoch sa politický systém v Česko-Slovensku dostal do hlbokej krízy. V januári 1968 bol Antonín Novotný odvolaný z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a na jeho post bol zvolený Alexander Dubček. S novým vedením sa do popredia dostala vízia reformy režimu, ktorú Dubček definoval ako „socializmus s ľudskou tvárou“. Tento proces zahŕňal:
- Liberalizáciu a demokratizáciu spoločnosti.
- Zrušenie cenzúry a zaručenie slobody prejavu.
- Právo na zhromažďovanie a vznik dobrovoľných organizácií.
- Ekonomické reformy a zvýšenie platov.
Tento vývoj však narazil na odpor konzervatívneho krídla KSČ a predovšetkým na obavy Moskvy. Leonid Brežnev a vedenie ZSSR sa obávali straty vplyvu v strednej Európe, čo viedlo k formulovaniu tzv. Brežnevovej doktríny obmedzenej suverenity socialistických štátov.
Invázia a odpor verejnosti
Operácia pod krycím názvom „Dunaj“ sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okupáciu sprevádzal nezákonný tzv. „pozývací list“, podpísaný časťou dogmatických komunistov, ktorý mal inváziu v očiach sveta legitimizovať. Do krajiny vstúpilo približne 500 000 vojakov.
Československá verejnosť vyjadrila voči cudzím vojskám silný odpor. Na mnohých miestach ľudia strhávali orientačné tabule, aby zmiatli okupačné jednotky, a v mestách vznikali spontánne protesty. Na viacerých miestach došlo k streľbe do davu. Podľa najnovších výskumov si okupácia vyžiadala najmenej 108 obetí na životoch, z toho 37 na Slovensku, a stovky ťažko ranených.
1968: Ako Sovietsky zväz potlačil Pražskú jar
Moskovský protokol a nastolenie normalizácie
Československí vedúci predstavitelia, vrátane Dubčeka, boli zatknutí a internovaní. Pod nátlakom sovietskeho vedenia boli nútení podpísať 27. augusta 1968 Moskovský protokol. Týmto dokumentom fakticky legalizovali pobyt cudzích vojsk na území štátu a zriekli sa reformného kurzu. Tento krok bol začiatkom dlhého obdobia normalizácie, ktoré trvalo až do roku 1989 a znamenalo zrušenie všetkých demokratických výdobytkov Pražskej jari.
Ekonomické a vojenské dôsledky
| Oblasť | Dopad okupácie |
|---|---|
| Ekonomika | Priame škody dosiahli miliardy korún, rozvrátenie hospodárskych reforiem. |
| Armáda | Strata suverenity ČSĽA, dislokácia sovietskych divízií (Stredná skupina vojsk). |
| Spoločnosť | Rozsiahle čistky, nastolenie atmosféry strachu a udavačstva. |
Prítomnosť sovietskych vojsk zmenila strategickú situáciu v Európe. Strategický smer Praha - Dijon nadobudol novú dimenziu, pričom sovietska strana mohla reálne rátať s využitím územia ČSSR na rozmiestnenie taktických jadrových prostriedkov. Definitívny koniec nádejí na obrodný proces bol spečatený dokumentom „Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti“ z decembra 1970.