Väčšina obyvateľov Slovenska a Banskej Bystrice ani netuší, že okrem troch známych slovenských gymnázií (Revúca, Turčiansky Svätý Martin, Kláštor pod Znievom) existovalo aj štvrté, ktoré bolo v Banskej Bystrici. Kým gymnáziá v Revúcej, Turčianskom Svätom Martine a Kláštore pod Znievom boli zriadené vďaka oduševneniu slovenských národovcov v 60. rokoch 19. storočia, gymnázium v Banskej Bystrici vzniklo o desať rokov skôr. Na Slovensku tak máme dve inštitúcie, ktoré si nárokujú prvenstvo v zavedení slovenského vyučovania.
Nevšedná história slovenského gymnázia v Banskej Bystrici
Vznik a počiatočný význam
Po utíšení revolučného vrenia rokov 1848 - 1849 nastúpila nová organizácia školstva v Uhorsku, ktorá dovoľovala zavádzať vyučovanie v jazyku národnosti väčšiny žiakov. Zo stredných škôl na území Slovenska sa to podarilo uplatniť len na štátnom rímskokatolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Po príchode Ľudovíta Štúra do Banskej Bystrice v roku 1849 sa Zvolenská župa stala jedinou v Uhorsku, kde po meruôsmych rokoch všetky významné úrady obsadili slovenskí národovci. Michal Rárus, banskobystrický mešťan a richtár, sa stal županom Zvolenskej stolice, na župnom úrade v Banskej Bystrici pôsobili Ján Gotčár, Ján Francisci a ďalší.
Banská Bystrica bola v tej dobe jediným veľkým a významným mestom v Uhorsku, v ktorom mali Slováci prevahu a mala sa stať hlavným mestom Slovenskej krajiny. V roku 1850 bol za banskobystrického biskupa vymenovaný Štefan Moyzes. Slovenské vyššie (osemročné) katolícke gymnázium v Banskej Bystrici začalo písať svoju históriu v roku 1852. Bolo zriadené po meruôsmych rokoch (1848/49) a stalo sa jediným viditeľným výsledkom, ktoré po týchto revolučných rokoch získal slovenský národ v rámci Uhorska.
Gymnázium v Banskej Bystrici bolo po meruôsmych rokoch prvým slovenským vyšším gymnáziom a v tom čase jediným pre celé Slovensko v rámci Uhorska, neskôr slúžilo predovšetkým pre štyri úplne slovenské župy. Pre gymnázium slúžila najskôr budova starej radnice v areáli mestského hradu. Štefan Moyzes sa zaviazal, že vo Viedni zariadi, aby z banskobystrického nižšieho (štvorročného) gymnázia bolo zriadené vyššie (osemročné) gymnázium. V školskom roku 1852/1853 dňa 1. októbra bola otvorená piata trieda a potom každý nasledujúci rok ďalšia až po ôsmu triedu. Od roku 1855 tak v Banskej Bystrici pôsobilo úplné osemtriedne, vyššie gymnázium.
Úloha osobností a rozvoj
Mesto Banská Bystrica s podporou biskupa Štefana Moyzesa postavilo v roku 1858 pre gymnázium novú budovu, ktorá patrila medzi najmodernejšie školské budovy vo vtedajšom Uhorsku. Táto budova Cisársko-kráľovského štátneho katolíckeho vyššieho gymnázia v Banskej Bystrici bola slávnostne otvorená v nedeľu 10. októbra 1858. Cele mesto oslavovalo toto dielo a jeho podporovateľov. „Preto sláva a vďaky tým od všetkých, ktorých katolícke gymnázium bansko-bystrické vrúcne v pravde zaujíma!" Tejto veľkolepej slávnosti sa zúčastnili všetci významní predstavitelia Zvolenskej stolice, mesta Banská Bystrica, banskobystrického biskupstva, učitelia a žiaci všetkých ôsmich gymnaziálnych ročníkov. Hlavná časť slávnosti prebiehala v samotnej budove - vo veľkej aule určenej pre 300 ľudí. „Budova banskobystrického gymnázia vyniká svojou novosťou, účelnosťou, usporiadanosťou, veľkoleposťou a dokonalosťou nielen na Slovensku, ale snáď v celom Uhorsku," a očakávalo sa, že „prečká veky a odolať mohla všetkým návalom a búrkam nepriaznivých okolností až do najneskorších časov." Gymnázium získalo aj materiálnu podporu v podobe vzácnych učebných pomôcok.
Na gymnáziu v tomto období ako riaditelia pôsobili J. Dragoni, V. Vlček a M. Čulen. Z radov slovenských a českých profesorov to boli Juraj Slota, Ján Rožek, Ján Gerometta, M. Chrástek, Fl. Červen, Fr. Mráz, J. Loos, J. Klemens, V. Vařečka, Václav Vlček a M. Ružička. Vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku chýbali slovenskí školskí profesori, vyučovali v tomto období až do roku 1861 na gymnáziu okrem slovenských profesorov (Ján Gotčár, Juraj Slota, Ján Gerometta a Martin Čulen) predovšetkým veľmi kvalitní českí profesori, ako Jakub Dragoni, Matej Rúžička, Václav Vlček, Václav Zenger a ďalší. Z nich vynikol Václav Zenger, ktorý sa svojimi vynálezmi (elektrolytická metóda výroby striebra a medi, turbínový stroj) stal známym v celej Európe. Pravdepodobne v Banskej Bystrici ako prvý fotografoval a robil meteorologické pozorovania a merania.
Obnova slovenčiny a jej potlačenie
Nariadenia Októbrového diplomu z roku 1860 využili maďarizátori v oblasti školstva na pomaďarčenie gymnázia. V lete 1861 musela väčšina slovenských a trinásť českých profesorov školu opustiť. Štefan Moyzes však zakročil rázne a svoje slovenské gymnázium zachránil. Na audiencii na dvore panovníka Františka Jozefa I. v decembri 1861 získal cisárov súhlas k obnove slovenského gymnázia. Na audiencii pred cisárom sa dokonca s palatínom Uhorska Forgáčom rozprával po slovensky.
V roku 1862 opäť zaviedli na banskobystrickom gymnáziu výučbu v slovenčine a za riaditeľa gymnázia bol vymenovaný Martin Čulen. Jeho príchod do Banskej Bystrice sprevádzali obrovské ovácie. „Konečne prišiel i hlavný triumf: dňa 15. novembra ráno o 10. hodine vtiahol Martin Čulen do Banskej Bystrice. Vtiahol do mesta, v ktorom bol pred šiestimi rokmi profesorom, ako direktor katolíckeho gymnázia!" Čulen zaujal svoje miesto energicky, zhromaždil profesorov i žiakov do auly a držal im klasicky priamu reč - po slovensky. Mládež bola elektrizovaná a ešte v ten večer improvizovala fakľový pochod a serenádu s muzikou, čím pozdvihla celé mesto na nohy. Profesori sa ihneď chytili literárnej práce: zostaviť prvé slovenské učebnice.
Banská Bystrica sa premenila, teror ustúpil všeobecnej radosti a slovenské povedomie sa šírilo každým dňom. Z každej uličky vykukávali „pred terorom zalezení naši slovenskí patrioti", a ukázalo sa, že slovenčina „jestvovala i pod terorom, ale bola iba zatlačená." Napriek tomu gymnázium v tejto dobe plnilo aj úlohu vysokej školy, tvorili sa tu prvé slovenské učebnice v histórii pre slovenských študentov. V Banskej Bystrici bolo v tej dobe počuť slovenčinu všade, bola centrom Slovákov. Pod záštitou Štefana Moyzesa prebiehali v Banskej Bystrici a okolí jediné oslavy v celom Uhorsku venované pamiatke príchodu Cyrila a Metoda pri príležitosti 1000. výročia ich príchodu. Práve Štefan Moyzes bol zároveň zvolený za prvého predsedu Matice slovenskej.
Avšak, „prvé gymnázium, ktoré sa v Hornom Uhorsku dostalo do rúk panslávov, bolo štátne gymnázium v Banskej Bystrici, z ktorého vypudili maďarských učiteľov a namiesto nich zamestnali zúrivých panslávskych učiteľov." Sláva a existencia slovenského gymnázia v Banskej Bystrici skončila definitívne v roku 1867. „Po výzve Zvolenskej župy roku 1867 boli z gymnázia odstránení panslávski učitelia a umiestnení tu boli učitelia s maďarským zmýšľaním." Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 mohla o záležitostiach školstva a výučby v Uhorsku rozhodovať uhorská vláda a jej podriadené orgány. Tak už koncom augusta 1867 bolo na banskobystrickom štátnom gymnáziu vyučovanie v slovenčine úradnou mocou opäť a definitívne zakázané. Tlakom najmä zo strany maďarónov (ľudia rodom Slováci), medzi ktorými vynikal župan Zvolenskej župy Anton Radvanský z Radvany, bola činnosť gymnázia v slovenskom duchu potlačená. Ten síce písal básne v slovenskom jazyku a spieval slovenské pesničky, no proti slovenskému gymnáziu bojoval spoločne s podžupanom Zvolenskej župy Bélom Grünwaldom. Béla Grünwald sa osobne postaral, aby v roku 1867 z banskobystrického gymnázia odstránili slovenského riaditeľa Martina Čulena. Slovenskí profesori na čele s riaditeľom Martinom Čulenom museli školu opustiť a nahradili ich maďarskí profesori, ktorí nepoznali slovenský jazyk. Dňa 2. augusta 1867 bolo na gymnáziu posledné slovenské čítanie klasifikácie. Následne došlo aj k odstráneniu obrazu Štefana Moyzesa, ktorý sa zaslúžil o jeho rozkvet.
Odkaz a súčasnosť Banskobystrického gymnázia
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa gymnázium presídlilo do novej školskej budovy pri Mestskom parku a dostalo názov po slovenskom národovcovi Andrejovi Sládkovičovi. Gymnázium bez prerušenia existuje a pôsobí v Banskej Bystrici do súčasnosti. Väčšina Bystričanov však vníma budovu na Moyzesovom námestí pri Barbakane len ako bývalú zrušenú základnú školu.
Prvé slovenské evanjelické gymnázium v Revúcej
Založenie, činnosť a prvenstvo
Prvé slovenské evanjelické gymnázium otvorilo svoje brány dňa 16. septembra 1862. Stalo sa prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Kvôli tomu jeho činnosť zabezpečovali len príspevky zakladateľov, podporovateľov a dobrodincov gymnázia. „Názov Prvé slovenské gymnázium použil ako prvý August Horislav Škultéty vo svojej inauguračnej reči." Gymnázium počas svojej existencie fungovalo iba vďaka zbierkam a darom. Prečo je PSG v Revúcej prvé a prečo mu toto prvenstvo náležite patrí? „Po prvýkrát v histórii Slovákov (za extrémne ťažkých podmienok a silnej maďarizácie) sa na gymnáziu v Revúcej maturovalo v slovenskom jazyku, vydávali sa vysvedčenia v slovenčine, v názve malo gymnázium označenie „slovenské" a malo tiež vlastnú pečať s kresbou trojvršia a dvojitého kríža. Tú navrhol Š. M. Daxner a na vlastné náklady ju dal vyrobiť J. Francisci."
Významné osobnosti a vzdelávanie
Počas jeho dvanásťročného trvania (1862-1874) v ňom pôsobilo mnoho významných osobností literatúry, histórie či náboženstva, ako napríklad Ján Francisci, August Horislav Škultéty, Matej Nandrássy, či rodák z Revúcej Samuel Ormis. Výraznou postavou profesorského zboru bol Ivan Branislav Zoch, priekopník vo vyučovaní telesnej výchovy vo vtedajšom Uhorsku a autor prvej slovenskej učebnice fyziky pre gymnáziá. V roku 1868 sa tu konali prvé maturity v slovenskom jazyku. Gymnázium bolo najvýznamnejšou slovenskou vzdelávacou inštitúciou v druhej polovici 19. storočia. V roku 1874 ho uhorská vláda násilne zatvorila.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia v Revúcej
Dnes sa v priestoroch budovy prvého slovenského gymnázia nachádza krásne múzeum, ktoré ponúka pohľady do minulosti vyučovania na tejto významnej strednej škole. Múzeum Prvého slovenského gymnázia sídli v budove národnej kultúrnej pamiatky, ktorá slúžila potrebám Slovenského evanjelického a. v. gymnázia pôsobiaceho v Revúcej v rokoch 1862 až 1874. Pôvodný dom Prvého slovenského gymnázia, národná kultúrna pamiatka, je rokoková kúria, Latinákov dom z druhej polovice 18. storočia, klasicisticky upravená začiatkom 19. storočia. Dom je prízemný s obdĺžnikovým dvojtraktovým pôdorysom, krytý manzardovou strechou. V tomto dome od 17. septembra 1862 začalo vyvíjať svoju činnosť Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. V strede domu bol podchod a po jeho stranách triedy. V jednej z tried bola školská jedáleň, alumneum. Súčasťou domu bola čierna kuchyňa, komora, sýpka a pivnica. Za domom sa nachádzala malá záhrada.
Múzeum zhromažďuje, ochraňuje a sprístupňuje zbierkové predmety, ktoré rozprávajú príbeh prvej slovenskej strednej školy, známej aj ako Prvé slovenské gymnázium. Špecializuje sa na jeho históriu a prínos, dokumentuje vývoj mesta Revúca v 40. - 70. rokoch 19. storočia. Na budove sú umiestnené tri pamätné tabule: bronzová pamätná tabuľa venovaná gymnáziu, bronzová pamätná tabuľa venovaná Dr. Ivanovi Branislavovi Zochovi (národná kultúrna pamiatka) a tabuľka venovaná Ing. Atraktívne stále expozície sú inštalované priamo v pôvodnom historickom objekte národnej kultúrnej pamiatky. Dôležité dejinné etapy a vývoj gymnázia sú spracované modernými a informačnými prvkami v salónnej časti múzea. Významné pôsobenie gymnázia približujú dobové listiny, školské časopisy, zápisnice, klasifikácie, dobové tlačoviny a matrika gymnázia. Atmosféru školy približuje dobovo zariadená školská trieda, staré lavice, tabuľa, katedra a učebné pomôcky, školské učebnice, rukopisy a matrika gymnázia. Školský život druhej polovice 19. storočia dotvára aj interiér dobovej zborovne. Pôsobenie „učbárov", ako kedysi volali profesorov, pripomínajú portréty, staré písacie potreby a školský historický nábytok. Súčasťou expozície múzea je čierna kuchyňa.
V areáli múzea sa nachádza Park slovenských národovcov, ktorý vznikol v roku 1993. Nachádzajú sa v ňom dve busty: busta polyhistora, fyzika, pedagóga, publicistu, prekladateľa, divadelníka, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc, priekopníka telesnej výchovy na Slovensku, Dr. Ivana Branislava Zocha (prvá a zatiaľ jediná na Slovensku, vyhotovená zo zbierok a darov) a busta evanjelického kňaza, pedagóga, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc, dramatika, Samuela Ormisa (vyhotovená zo zbierok a odhalená v roku 1995 pri príležitosti 120. výročia jeho úmrtia).
Budúcnosť Revúckeho gymnázia
Na vyučovanie bola väčšinu fungovania gymnázia využívaná tzv. Latinákova kúria, v ktorej dnes sídli múzeum. Druhá, novšia budova bola postavená na dnešnej Železničnej ulici. Túto novšiu budovu plánuje vlastník, Banskobystrický samosprávny kraj, zrevitalizovať a vytvoriť v nej novú kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu.
tags: #1 #slovenske #gymnazium #velkonocny #jarmok