Sviatok, venovaný práci a pracujúcim, oslavujú v desiatkach krajín na celom svete. Nie všade sa však slávi pod rovnakým názvom a v rovnaký deň 1. mája. Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze, kde si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich so značným propagandistickým a ideologickým nábojom.
História a celosvetové oslavy 1. mája
Tradícia vzniku Sviatku práce sa začala písať 1. mája. Po dohode odborových zväzov v Spojených štátoch a Kanady vyšli v tento deň do ulíc desaťtisíce ľudí, aby požadovali osemhodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300 000 pracujúcich z vyše 13 000 závodov. Centrom boja sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch štrajky a demonštrácie skončili krviprelievaním.
Ako pamiatku na všeobecný štrajk a masové demonštrácie chicagských robotníkov prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku i v ďalších krajinách.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich a v rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek tomu, že svoje korene má v Spojených štátoch, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v Kanade.
Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to však dnes májové sviatky (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a dodatočnými dňami voľna.
Bratislava 1960 Oslavy 1 mája
1. máj v Izraeli: Kontext sviatkov a tradícií
Izrael, ako štát s hlbokými historickými a náboženskými koreňmi, má svoj vlastný systém sviatkov. Na rozdiel od mnohých krajín sveta, kde sa 1. máj slávi ako Sviatok práce, v Izraeli nie je 1. máj štátnym ani tradičným sviatkom. Dátumy židovských sviatkov sa riadia hebrejským kalendárom, preto sa každý rok menia.
Typy sviatkov v Izraeli
V Izraeli existujú rôzne kategórie sviatkov, ktoré odrážajú bohatú náboženskú a historickú tradíciu. V rámci judaizmu sú náboženské sviatky ustanovené priamo Tórou, ako napríklad Pesach, Jom kipur či Šabat, ktoré vyžadujú abstinenciu od práce a môžu tiež požadovať pôst. Okrem nich existujú aj náboženské sviatky ako Chanuka alebo Purim. Tieto buď nie sú uvedené v Tóre, ale v inej biblickej knihe (Purim v knihe Ester), prípadne nie sú v Biblii uvedené vôbec a ich ustanovenie je neskoršie (Chanuka). Tieto sviatky označujeme ako historické, avšak ich náboženský podtext je zdôraznený zázrakom, ktorý sa mal udiať.
Ďalej existujú sviatky svetské (moderné), ktoré niektorí Židia ani neuznávajú, a ktoré súvisia s novodobým Štátom Izrael. Ide napríklad o Jom Jerušalajim (Deň Jeruzalema) alebo Jom ha-zikaron (Deň pamiatky padlých). Niektorým z nich sa však často priznáva aj určitý náboženský rozmer. Medzi modernými sviatkami je aj Deň nezávislosti (odkazujúci na Jom ha-Acma'ut), ktoré nemajú náboženské pozadie.
Dôležitou charakteristikou je, že biblické sviatky sú mimo Izraela zdvojené. Výnimkou je Jom kipur, ktorý je aj mimo Izraela len jednodenným sviatkom, a Roš ha-šana, ktorý je aj v Izraeli dvojdenný. Dôvodom je zaujímavá vlastnosť pôvodného židovského kalendára, v ktorom jednotlivé mesiace začínali až po príchode svedkov do jeruzalemského Chrámu vyhlásením Novolunia (hebrejsky Roš chodeš). Až po vyhlásení Novolunia mohli poslovia informovať jednotlivé židovské komunity. Keď sa systém zrútil, babylonskí Židia, nevediac, kedy začal nový mesiac, sa rozhodli sláviť obidve možnosti, čo je dodnes zvykom všetkých Židov žijúcich mimo Izrael. Sviatok Roš ha-šana je podľa kalendára zároveň novoluním, a preto sa tento problém prejavoval aj v Izraeli, čo viedlo k jeho dvojdennej oslave aj v Izraeli.
Medzi sviatky v Izraeli patrí aj oslava ukončenia pôstneho obdobia Ramadánu, rešpektujúca moslimskú komunitu v krajine.
Prehľad významných sviatkov v Izraeli
Nasleduje prehľad niektorých z hlavných sviatočných dní v Izraeli:
- Purim a Šušan Purim
- Pesach (viacdňový sviatok vrátane 1. dňa, chol hamoed a Posledného dňa)
- Šavuot
- Roš ha-šana (dvojdňový sviatok)
- Jom kipur (sviatok zmierenia)
- Sukot (viacdňový sviatok vrátane 1. dňa a chol hamoed)
- Hošana raba
- Šmini aceret a Simchat Tóra
- Chanuka (viacdňový sviatok)
Izrael: Základné informácie
Izrael je štát na Blízkom východe, ktorého oficiálnymi jazykmi sú hebrejčina a arabčina. Hlavným mestom je Jeruzalem (Jerušalajim). Štát Izrael vznikol 14. mája 1948 (5 Ijar 5708) a je parlamentnou demokraciou.
Názov štátu pochádza z biblického príbehu. Biblickému Jakubovi, synovi Izáka a vnukovi Abraháma, zmenil Boh meno na Izrael na znak toho, že prežil boj s anjelom, ktorý trval celú noc (pozri Genezis 32, 23-33). Jakub mal 12 synov, ktorí vytvorili izraelský národ, v hebrejskej Biblii nazývaných Izraeliti alebo synovia Izraela (בני ישראל).
Izrael je domovom pre mnoho etnických, náboženských, kultúrnych a sociálnych skupín, vrátane Židov, Arabov a Beduínov. Po vyhlásení Izraela za domovskú krajinu všetkých Židov sem emigrovalo mnoho z nich z celého sveta, čím vznikla spleť rôznych kultúr a jazykov s neuveriteľne rôznorodou hudbou, architektúrou a kuchyňou.