Prvý máj je u nás Sviatok práce a zároveň medzinárodný sviatok pracujúcich. Každoročne si 1. mája pripomíname sviatok, ktorý má za sebou búrlivú a neraz krvavú históriu.
Korene Sviatku práce: Tragické udalosti v Chicagu
História 1. mája sa začala písať v roku 1886 v Spojených štátoch amerických. V tom čase v USA vrcholil takzvaný Pozlátený vek, charakterizovaný výraznými sociálnymi nerovnosťami, kde na jednej strane figuroval neskutočný luxus a na strane druhej obrovská bieda. Odborové zväzy v Spojených štátoch a Kanade sa rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas, keďže vo fabrikách sa denne trávilo až 16 hodín.
Generálny štrajk za osemhodinový pracovný čas
Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk. Doň sa zapojilo viac ako 300-tisíc pracovníkov z vyše 13-tisíc závodov. Všade v USA, od New Yorku po San Francisco, sa zdvihla vlna demonštrácií. Centrom protestov sa stalo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Miestna tlač vtedy písala, že „z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádza nijaký dym“.
Krvavá dohoda na Haymarketskom námestí
Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov. Pri policajnom zásahu bolo šesť osôb zabitých a päťdesiat ťažko ranených. O deň neskôr, 4. mája, explodovala na Haymarketskom námestí bomba hodená neznámym páchateľom, ktorá zabila štyroch robotníkov a siedmich policajtov. Úrady následne začali s masovým zatýkaním robotníckych predákov. Osem vodcov štrajkujúcich bolo odsúdených na smrť v zmanipulovanom procese, pričom štyroch z nich v roku 1887 popravili obesením.
Vyhlásenie medzinárodného sviatku
Tieto udalosti vyvolali ohlas po celom svete.
Vznik medzinárodného dňa pracujúcich
Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres Druhej Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu bol 1. máj vyhlásený za medzinárodný Sviatok práce. Uznesenie kongresu uvádzalo: „Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery.“
Prvé medzinárodné oslavy a rozšírenie do sveta
Už o rok neskôr, 1. mája 1890, sa tento deň stal prvýkrát dňom boja za skrátenie pracovného času. Po celom svete sa konali prvé medzinárodné demonštrácie a štrajky, robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, Taliansku, Francúzsku, Španielsku, USA i v ďalších krajinách. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája. V súčasnosti si Sviatok práce pripomína viac ako 80 krajín sveta.
1. máj v Československu a na Slovensku
Prvé oslavy a vyhlásenie za štátny sviatok
Prvé oslavy Sviatku práce na území dnešného Slovenska sa konali pred 135 rokmi, 1. mája 1890, na troch miestach: v Bratislave v areáli Železnej studničky, v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Zákonom z marca 1919 bol 1. máj po vzniku Československej republiky vyhlásený za štátny sviatok.
Duch osláv a historické kontexty
Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 - 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Po februárových udalostiach z roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti, urobila vládnuca komunistická strana z prvomájových sprievodov oslavu budovateľských úspechov, demonštráciu sily a jednoty. Účasť na sprievodoch bola často povinná a manifestácie sa zneužívali na propagandistické ciele.
Obdobie po roku 1989 a súčasnosť
Po novembri 1989 sa oslava Sviatku práce na 1. mája stala záležitosťou ľavicových strán, v posledných rokoch najmä sociálnej demokracie. Navyše, od roku 2011 sa 1. máj pripomína aj ako Pamätný deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii.
Rozličné formy osláv a cirkevný rozmer
Sviatok práce v iných krajinách
Hoci 1. máj má svoje korene v Spojených štátoch, Američania majú svoj Deň práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Oslavujú ho predovšetkým piknikmi, stretnutiami s priateľmi a výletmi. Podobne je to aj v Kanade. V Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Tradične najväčšie oslavy 1. mája sa konali v niekdajšom Sovietskom zväze. So značným propagandistickým a ideologickým nábojom si ich pripomínali ako Deň medzinárodnej solidarity pracujúcich. Posledný raz sa oficiálne oslavy so sprievodom na Červenom námestí v Moskve uskutočnili 1. mája 1990. Po rozpade Sovietskeho zväzu strácali oslavy v Rusku postupne politický charakter. Od roku 1992 bol tento sviatok premenovaný v Rusku na Sviatok jari a práce. Pre väčšinu Rusov sú to dnes "májové sviatky" (majskie prazdniki) spojené s oslavami Dňa víťazstva a dodatočnými dňami voľna.
Cirkevný rozmer 1. mája
Prvý máj má aj cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Oficiálne vyhlásil svätého Jozefa za ochrancu celej cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát svätého Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).
Tradícia stavania májov
Máj je lásky čas, mesiac, ktorý sa považuje za symbol lásky a zrodu niečoho nového. V máji kvitne a rozrastá sa všetko, čo príroda ponúka. Stromy majú najvýznamnejšie a najsilnejšie postavenie medzi rastlinami, preto sa v našich končinách zvolili za symbol tohto dňa.
Pôvod a význam májov
Máje boli známe už v antike ako symboly ochrany pred zlými duchmi a chorobami. Zo správy z roku 1255 sa dozvedáme, že v nemeckom Aachene stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb ako prejav úcty a žičlivosti. V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča, ba za určitých okolností mohlo nadobudnúť aj právny význam.
Tradičné stavanie mája na Slovensku
Neskôr nadobudli máje u nás diferencovaný význam. V prvom prípade postavil mládenec máj len tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzal. V druhom boli máje spoločným darom mládencov všetkým dospelým dievčatám obce. V hornom Gemeri dostávali ešte v prvej tretine 20. storočia dievčatá máje len od svojich nápadníkov. Neskôr mládenci postavili máj každému dievčaťu v dedine.
Vysoký strom - máj, staval mládenec v noci dievčaťu, ktoré sa mu páčilo. Boli to väčšinou smreky alebo jedle, ktorým sa odobrala spodná kôra a vršok koruny bol ozdobený farebnými stuhami. Pri stavaní mája nechýba kultúrny program a dobrá nálada. Korunu mája vyzdobia stužkami občania a za pomoci mechanizmov ho vztýčia. Pred postaveným májom mladíci stáli a vyberali „poplatky“, ktoré neskôr minuli na majálese.
